Kvalita podnikateľského prostredia sa na Slovensku nezlepšuje

342

Kvalitné podnikateľské prostredie je vo všeobecnosti považované za kľúčovú podmienku, ktorá ovplyvňuje dlhodobú konkurencieschopnosť a rast každej trhovej ekonomiky. Podľa viacerých špecializovaných medzinárodných hodnotení (napr. Doing Business, World Competitiveness Yearbook alebo Index ekonomickej slobody) sa podnikateľské prostredie na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami sveta výrazne nezlepšuje. V Slovak Business Agency sme sa preto rozhodli získať názory na kvalitu podnikateľského prostredia priamo od malých a stredných podnikateľov (MSP) na Slovensku.

Výsledky prieskumu, ktorý bol realizovaný v mesiacoch január a február 2020, teda ešte v období pred prijatím opatrení proti šíreniu ochorenia Covid-19, potvrdzujú stagnáciu kvality podnikateľského prostredia na Slovensku. Podľa indexu spokojnosti MSP sa kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku od roku 2018 nezlepšila. Napriek viacerým „balíčkom“, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch prijaté za účelom zlepšenia podmienok podnikania, je až 62 % malých a stredných podnikateľov nespokojných so súčasnými podmienkami.

Pre 94 % MSP je najvážnejším problémom podnikania na Slovensku nestabilita a nejednoznačnosť zákonov. Dynamicky však narastá problém s dostupnosťou a kvalitou pracovnej sily. Za prekážku v podnikaní ju v roku 2020 označilo až 81 % MSP. Medzi významnejšie bariéry podnikatelia uviedli aj korupciu (77 %) a vymožiteľnosť práva súdnou cestou  (77 %). Malí a strední podnikatelia vnímajú čoraz citlivejšie oblasť kvality a dostupnosti infraštruktúry, ktorú vníma ako prekážku vo svojom podnikaní 71 % oslovených MSP.

Prekážku v podnikaní predstavujú pre malých a stredných podnikateľov aj zásahy štátu. Problémom je najmä prehnaná regulácia pracovno-právnych vzťahov (73 %), regulácia cien tovarov a služieb (63 %) a zásahy štátu v oblasti ochrany životného prostredia (60 %).

Nestabilita a nejednoznačnosť zákonov v praxi

Viac ako tretina (36 %) oslovených MSP si myslí, že v ich odvetví sa na Slovensku nedá podnikať bez toho, aby nikdy neporušili žiaden zákon. S podnikaním bez porušovania zákonov majú problém najmä podnikatelia z odvetvia ubytovanie a stravovanie.

Medzi malými a strednými podnikateľmi panuje jasná nespokojnosť s viacerými zmenami zákonov v roku 2019, ktoré boli často prijímané „neštandardným“ spôsobom bez posudzovania ich dopadov na podnikateľské prostredie. Nemožno sa preto čudovať, že medzi najčastejšie dôvody nedodržiavania zákonov pri podnikaní zástupcovia MSP uviedli:

  • nedostatočnú konzultáciu s podnikateľmi pri príprave a prijímaní zákonov (62 %);
  • časté zmeny zákonov, ktoré podnikatelia ani nestíhajú sledovať (60 %);
  • schvaľovanie zákonov bez posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie (58 %).

Skúsenosti a názory podnikateľov potvrdzujú tiež štatistiky SBA, podľa ktorých bolo na Slovensku počas roka 2019 prijatých 59 noviel desiatich hlavných zákonov priamo súvisiacich s podnikaním.

Na Slovensku sme nie zriedka svedkami prijímania nových legislatívnych predpisov, ktoré majú negatívny dopad pre malé a stredné podnikanie. V roku 2019 malo na podnikanie MSP najväčší negatívny dopad zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré sa dotklo 57 % MSP. Postupné zvyšovanie príplatkov za prácu cez víkendy, sviatky a v noci v rokoch 2018 a 2019 malo negatívny dopad na 42 % oslovených MSP.

Zavedenie príplatkov za prácu cez víkendy, sviatky a v noci malo negatívne dopady na široké spektrum oblastí podnikania malých a stredných podnikateľov. Polovica podnikateľov reagovala na povinnosť zvyšovania príplatkov buď neposkytovaním služieb (28 %) alebo obmedzením výrobnej prevádzky (22 %) v tieto dni.Prijatie tohto legislatívneho opatrenia sa v prípade 38 % MSP prejavilo zvýšením cien svojich produktov a služieb. Až k prepúšťaniu zamestnancov muselo pristúpiť 9 % MSP na Slovensku.

Podrobnejšie výsledky prieskumu sú dostupné v správe z prieskumu.