Ako sú podporované MSP v časoch pandémie v zahraničí?

279

Pandémia vírusu COVID-19 má dopad na hospodárstvo jednotlivých krajín, a to najmä na malé a stredné podniky (MSP), ktoré sú kľúčovým pilierom slovenského hospodárstva. MSP tvoria približne 50 percent pridanej hodnoty v nefinančnom sektore a zamestnávajú 70 percent práceschopného obyvateľstva.

Negatívne dôsledky pandémie sa u podnikateľov preukazujú či už na strane dopytu ale aj ponuky, a to z niekoľkých dôvodov:

  • Uzatvorené prevádzky a zakázaná alebo obmedzená činnosť firiem
  • Výpadky v dodávateľských reťazcoch
  • Problém s cezhraničnou prepravou tovaru, pričom výrazná otvorenosť ekonomiky Slovenska dopad tohto faktora situáciu ešte zhoršuje
  • Zamestnanci, ktorí sa musia starať o deti, kvôli uzatvoreniu škôl
  • Zdravotné problémy zamestnancov

Zároveň samotní spotrebitelia obmedzili svoje nákupy, keďže sa obávajú budúcnosti, a tak radšej obmedzili svoju súčasnú spotrebu. V časoch reštriktívnych opatrení aj keby chceli nakupovať, tak v kamenných predajniach nemohli. Z toho dôvodu majú podnikatelia výpadky na strane príjmov, čo spôsobuje nedostatok likvidity, čo môže vyústiť v platobnú neschopnosť.

Krajiny v súvislosti s dopadmi COVID-19 na ekonomiku reagovali zavádzaním rôznych hospodárskych opatrení, ktoré majú pomôcť podnikateľom a zamestnancom, pričom majú ekonomiku opäť nakopnúť. Opatrenia by sme mohli rozdeliť do štyroch oblastí:

  1. Finančné nástroje
  2. Odklad platieb
  3. Štrukturálne politiky
  4. Zamestnanosť

Do týchto oblastí radíme opatrenia na podporu likvidity ako napr. odklad daní, platieb sociálneho zabezpečenia, dlhov, platieb nájomného či poplatkov za energie alebo aj priamu pomoc vo forme pôžičiek či garancií. Rovnako do týchto oblastí patria aj opatrenia týkajúce sa zamestnancov v rámci ktorých vlády preplácajú časť miezd, či zabezpečujú príjem zamestnancov, ktorí boli dočasne uvoľnení z práce.

V rámci analýzy sme vychádzali z marcovej analýzy OECD, ktorá porovnala opatrenia v 54 krajinách sveta a porovnala v ktorých oblastiach vláda zaviedla jednotlivé opatrenia.

Z 54 krajín prijalo opatrenia v oblasti dani z príjmov 45 krajín (83,3 %). Okrem oblasti dani z príjmov prijalo 43 krajín (79,6%) opatrenia v oblasti priamych pôžičiek a v oblasti mzdových subvencií to bolo 42 krajín (77,8%), v oblasti záruk za úvery 37 krajín (68,5%), či oblasti dlhového moratória 29 krajín (53,7%). Opatrenia v ostatných oblastiach prijala menej ako polovica z 54 krajín.

Neskôr sa rozsah opatrení ešte rozšíril, podľa analýzy Svetovej banky z apríla, bolo najviac opatrení (425) prijatých v rámci dlhového financovania. Nasledovali opatrenia v oblasti zamestnanosti, kde sa prijalo 251 opatrení a v oblasti daní, kde sa prijalo 211 opatrení. Celkovo 66 opatrení sa týkalo nákladov na prevádzku, 47 iných zdrojov financovania, 28 dopytu a 27 podnikateľského prostredia. Opatrenia zamerané na podnikateľské poradenstvo boli zastúpené v nižšej miere.

Podľa OECD malo Slovensko k marcu 2020 prijaté len opatrenia týkajúce sa dane z príjmov. V priebehu apríla vláda ešte prijala ďalšie opatrenia, ktoré rozšírili okruh podpory aj na príspevky na sociálne zabezpečenie a dôchodky, nájomné a dlhové moratórium.

Opatrenia prijaté na podporu MSP na Slovensku sú v konečnom dôsledku v troch zo štyroch oblastí. A to z oblastí zamestnanosti, odkladu platieb a finančných nástrojov. Štrukturálne politiky sú jedinou oblasťou z ktorej Slovensko neprijalo žiadne opatrenia.

Medzi opatrenia prijaté na Slovensku patria:

  • Príspevky na mzdy a práceneschopnosť
  • Podpora samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO)
  • Odklad platby preddavkov dane z príjmu
  • Odklad či odpustenie platby sociálnych a zdravotných odvodov
  • Preplatenie nájomného
  • Dlhové moratórium
  • Záruky či garancie za úvery
  • Granty a dotácie

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá deficit rozpočtu verejnej správy po zarátaní všetkých opatrení a možných rizík na úrovni 7,8% HDP, čo predstavuje deficit 6,8 miliardy eur.

Podľa prognózy NBS z mája 2020, v ktorom bolo zaznamenané zhoršenie ekonomických vyhliadok možno očakávať v roku 2020 až 8,3 %-ný pokles HDP, ktorý sa môže výraznejšie prejaviť už v druhom štvrťroku. Hrubý verejný dlh by v takom prípade mohol prekonať hranicu 60 % HDP. Podľa MF SR môže taký veľký ekonomický prepad spôsobiť, že aj napriek vládnej pomoci ubudne 88 tisíc pracovných miest a nezamestnanosť stúpne takmer na 9 %.