Vplyv pandémie Covid 19 na zamestnanosť v SR

516

Pandémia koronavírusu negatívne ovplyvnila výkonnosť slovenskej ekonomiky. Dosiahnutý prepad hospodárstva a zamestnanosti zaraďuje Slovensko medzi najviac postihnuté krajiny EÚ. Vplyvom núteného obmedzenia podnikateľskej činnosti a poklesu spotrebiteľského dopytu zo strany zákazníkov boli mnohí zamestnávatelia vystavení tlaku znižovania nákladov aj formou prepúšťania svojich zamestnancov. Situácia na trhu práce sa od začiatku roka 2020 postupne zhoršovala, pričom v mesiaci apríl a máj dochádzalo k medziročnému poklesu zamestnanosti v takmer celom spektre odvetví. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa v apríli 2020 evidovaná miera nezamestnanosti zvýšila historicky najvyšším tempom. Nárast nezamestnanosti pokračoval aj v mesiacoch máj a jún, avšak dynamika jej rastu sa postupne zmierňovala.


Koronavírus COVID-19 zásadne zasiahol do bežného fungovania v rôznych spoločenských oblastiach. Reštriktívne opatrenia mali vplyv na podnikanie v niektorých sektorových oblastiach viac, v iných menej. Po reštriktívnych opatreniach boli vládami prijaté opatrenia na podporu ekonomiky, ktoré smerovali primárne k zmierneniu negatívnych následkov spôsobených mimoriadnou situáciou. Koncom marca 2020 došlo vládou SR k schváleniu viacerých opatrení zameraných na zmiernenie ekonomických dopadov pandémie COVID-19. Ako prvé boli schválené nové typy sociálnych dávok v podobe pandemického nemocenského a ošetrovného. Neskôr vláda pristúpila k schváleniu aj opatrení priamej pomoci na udržanie pracovných miest v rámci tzv. „Prvej pomoci“ zamestnancom, podnikateľom a samostatne zárobkovo činným osobám.

V porovnaní s vybranými krajinami, SR prijala podobné podporné opatrenia aké boli uplatnené v okolitých štátoch. Zvyčajne sa jednotlivé krajiny od seba odlišovali vo výške a dĺžke poskytnutej pomoci podnikateľom. Maďarsko sa od ostatných krajín odlišovalo prevažne tým, že prijímalo skôr nepriame nástroje podpory. Na druhej strane Rakúsko poskytovalo príspevky s vyššou hodnotou ako v krajinách V4. Česká republika sa výškou sumy jednotlivých príspevkov zaraďuje za Rakúsko. SR a Poľsko poskytujú zamestnávateľom a SZČO príspevky s približne rovnakou výškou. Kurzarbeit a home office bol využitý počas prepuknutia pandémie a následnej izolácie zamestnancov vo všetkých skúmaných krajinách.

Podľa údajov Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR dosiahlo čerpanie finančných prostriedkov v rámci opatrení na zmiernenie dopadov pandémie COVID-19 k 29.6.2020 úroveň 352,9 mil. Eur. Podnikatelia mali možnosť čerpať pomoc po prvý krát za mesiac marec 2020. Za prvý mesiac predstavovalo čerpanie pomoci 81,9 mil. Eur, čo bolo výrazne za očakávaným čerpaním pomoci. Výraznejšie čerpanie pomoci nastalo za mesiac apríl, keď uhradená suma požadovaných príspevkov pre podnikateľov dosahovala výšku 169,4 mil. Eur. Podľa predbežných údajov predstavovalo čerpanie prostriedkov za mesiac máj 101,6 mil. Eur. Súhrnne dosiahol podiel malých a stredných podnikov (0-249) na celkovej čerpanej pomoci viac ako polovicu (56,7 %).


Mnohí malí a strední podnikatelia o koronapomoc vôbec nepožiadali, nakoľko pomoc považovali za príliš administratívne náročnú, odrádzala ich nízka výška pomoci, nejednoznačné podmienky pomoci, či uplatnenie možných sankcií v budúcnosti. Podľa výsledkov zrealizovaného prieskumu viac ako polovica malých a stredných podnikateľov považuje balík ekonomických opatrení štátu na zmiernenie ekonomických dopadov koronakrízy za nedostatočný.


Niektoré krajiny prijali špecifické opatrenia na podporu zamestnanosti, ktoré sú menej štandardné. V ČR bolo prijaté opatrenie tzv. „loss carryback“, ktoré je koncipované tak, že umožňuje firmám odpísať si tohtoročnú stratu zo ziskov v rokoch 2018 a 2019 a získať späť už skôr zaplatenú daň z príjmov právnických osôb. V Maďarsku bol prijatý právny predpis, ktorý umožňuje podnikateľom odpočítať od základu dane zisk investovaný do vývoja a výskumu. Spoločnosti, ktoré sa rozhodnú v ďalších štyroch rokoch uskutočniť investíciu v Maďarsku majú možnosť požiadať o plnú daňovú úľavu na investície. Poľská vláda vytvorila Fond verejných investícií, ktorý má pomôcť podnikom v kríze prekonať obavy a investovať do podpory infraštruktúrnych projektov, vzdelávania a škôl, energetického sektora, digitalizácie, biotechnológií, či do odvetvia environmentálnej politiky. V Rakúsku došlo k založeniu iniciatívy, ktorej podstata spočíva v poskytnutí pomoci nepripraveným obchodníkom a prevádzkam prejsť na online predaj a bezplatne im napomôcť časť predaja nahradiť.

Viac sa o tejto téme dozviete v analýze Podpora zamestnanosti v období koronakrízy v SR a v okolitých krajinách.