Slovenskí podnikatelia nestačia na európskych inovačných lídrov

137

Foto zdroj: Canva

V období celosvetovo rastúcej globalizácie a digitalizácie sa inovácie stávajú čoraz významnejším faktorom determinujúcim úspešnosť podnikateľskej činnosti. Zabezpečujú podnikom vyšší rast, zvyšujú efektívnosť, konkurencieschopnosť a umožňujú podnikom vytvárať nové trhy. Napriek týmto nespochybniteľným aspektom, sa Slovensko dlhodobo zaraďuje v oblasti zavádzania inovácií medzi podpriemerné krajiny EÚ. Dokazuje to aj hodnotenie Európskej komisie European Innovation Scoreboard 2019, v ktorom sa Slovensko umiestnilo na 22. mieste z 28 hodnotených krajín. Podľa Európskej komisie Slovensko najviac zaostáva v oblasti financií a podpory, „priaznivosti“ inovačného prostredia a duševných aktív.

Výrazné rozdiely v inovačnej výkonnosti možno badať nielen na úrovni krajín EÚ, ale aj regiónov. Výnimkou nie je ani Slovensko, u ktorého sú rozdiely v rámci jednotlivých regiónov SR markantné – predovšetkým v porovnaní hlavného mesta so zvyškom krajiny. Bratislavský kraj (a samotné hlavné mesto – Bratislavu) možno právom označiť za inovačné centrum SR. Odzrkadľuje to nielen výraznú fragmentáciu obyvateľstva, ale aj ekonomickú vyspelosť regiónu či prítomnosť viacerých vedeckých ústavov. Okrem toho, že Bratislavský kraj disponuje najvyšším počtom výskumníkov spomedzi všetkých slovenských regiónov, putuje doň aj najviac finančných prostriedkov na vedu a výskum. Len v roku 2018 investovali spoločnosti do vedy a výskumu v Bratislavskom kraji takmer 140 miliónov Eur, čo predstavovalo 37,9 % vynaložených celkových výdavkov na vedu a výskum v SR. Napriek tomu, že v priebehu rokov 2014 – 2018 sa objem výdavkov vynaložených podnikateľmi na vedu a výskum zvýšil až o 70 %, klesajúci trend podielu inovujúcich MSP na celkovom počte MSP naznačuje, že záujem o inovácie u slovenských MSP nerastie. Pritom z dotazníkového prieskumu, ktorý realizovala Slovak Business Agency v máji a júni 2020 vyplynulo, že viac ako 94 % podnikateľov považuje za potrebné inovovať a súčasne viac ako polovica inovujúcich podnikov (53,8 %) uviedla, že inovuje pravidelne.

Slovenské MSP podľa výsledkov prieskumu zameriavajú svoju inovačnú činnosť predovšetkým na produkty a služby, pričom k inovačnej aktivite ich najviac podnecuje externé prostredie. Spolupráca pri tvorbe inovácií s inými subjektmi však mierne zaostáva – takmer polovica inovujúcich podnikov uviedla, že inovuje sama. Zo skúmania príčin nízkeho podielu inovujúcich podnikov vyplynulo, že za najväčšiu bariéru v zavádzaní inovácií považujú podnikatelia nedostatok financií (71,5 %), absenciu adekvátnej podpory zo strany štátu/EÚ (38,2 %) a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily (25,7 %). V súvislosti s aktuálnou situáciou spojenou s pandémiou COVID-19 až 50,0 % respondentov uviedlo, že muselo plánované inovačné aktivity zrušiť alebo oddialiť.

Na základe hodnotenia Európskej komisie, Slovak Business Agency, ako aj výsledkov prieskumu možno konštatovať, že Slovensko v zavádzaní inovácií zaostáva za inými členskými krajinami EÚ a implementácia inovácií je pre slovenské MSP naďalej veľkou výzvou. Napriek miernemu zvýšeniu inovačnej výkonnosti v strednodobom horizonte stále nemožno konštatovať, že by sa SR doťahovala na inovačne vyspelejšie krajiny. Práve naopak, inovační lídri napredujú rýchlejším tempom v dôsledku čoho sa rozdiel medzi výkonnosťou najlepších krajín EÚ a SR ešte zväčšuje. Napriek tomu, že vláda prijala na podporu inovácií v podnikoch niekoľko opatrení, ich účinnosť sa javí ako nedostatočná. Viac informácií o problematike nájdete v analýze Inovačný potenciál MSP na Slovensku.