Slovenský vzdelávací systém dlhodobo zaostáva za potrebami Priemyslu 4.0

676
Zdroj: canva.com
Zdroj: canva.com

Štvrtá priemyselná revolúcia so sebou prináša zmeny, ktorým sa bude musieť prispôsobiť aj slovenský priemysel a spoločnosť. Hlavným východiskom prichádzajúcej štvrtej priemyselnej revolúcie budú poznatky a vedomosti ľudí, ktorí sa uprostred technológií a aplikácií stávajú jedným z kľúčových faktorov pre ďalší vývoj. Základným predpokladom je tiež schopnosť ľudí, zariadení a strojov, logických systémov a produktov navzájom komunikovať a spolupracovať. Do budúcnosti je preto možné očakávať zvýšené nároky na absolventov škôl, ale tiež ľudí, ktorí už figurujú na trhu práce. Pre úspešnú implementáciu koncepcie Priemyslu 4.0 sú preto nevyhnutné tiež zmeny v oblasti vzdelávania na Slovensku, ktoré by reflektovali zmeny na trhu práce a umožnili prípravu kvalifikovanej pracovnej sily v súlade s novými požiadavkami a potrebami.

Na Slovensku môže v tejto súvislosti zohrať významnú úlohu práve neštátne vzdelávanie a súkromný sektor. Záujem o neštátne vzdelávacie inštitúcie pri väčšine škôl rastie. V súvislosti so štvrtou priemyselnou revolúciou rastú aj požiadavky zamestnávateľov na zručnosti z matematiky, programovania, kritického myslenia, kritickej analýzy či schopnosti rýchlo sa učiť. Práve v tomto smere sú súkromné školy inovatívnejšie a majú väčší záujem o rozvoj tzv. mäkkých zručností.

Vzdelávací systém na Slovensku je možné na základe medzinárodnej stupnice ISCED zadefinovať do niekoľkých skupín. Predprimárne vzdelávanie zabezpečujú materské školy. Od roku 2021 je predprimárne vzdelávanie povinné pre deti vo veku 5 rokov, resp. rok pred začatím plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Základné vzdelávanie prebieha v základných školách a štandardne trvá 9 rokov. Stupeň ISCED 1 získa žiak úspešným absolvovaním 1. stupňa základnej školy. Nižšie sekundárne vzdelávanie (ISCED 2) sa realizuje na 2. stupni základnej školy a v nižších ročníkoch osemročných gymnázií, prípadne môže ísť o 2-ročné štúdium na strednej odbornej škole. Stredoškolské vzdelávanie tvorí ďalší dôležitý stupeň vzdelávania. Stupeň ISCED 3 predstavuje vyššie sekundárne vzdelávanie a uskutočňuje sa na gymnáziách a stredných odborných školách. Dokladom o jeho absolvovaní je vysvedčenie o maturitnej, resp. záverečnej skúške a výučný list. Stredoškolské vzdelávanie môže trvať od dvoch do piatich rokov. Vysokoškolské vzdelávanie sa uskutočňuje na univerzitách alebo vysokých školách.

Zdroj: canva.com

Školy na Slovensku sú poväčšine zriaďované samosprávami. Od roku 2010 do roku 2019 však kontinuálne rástol počet súkromných materských škôl z počtu 67 na 176, pričom počet štátnych materských škôl sa takmer nezmenil. Podobne je to aj v prípade základných škôl, kedy počet súkromných základných škôl stúpol z 39 na 62, zatiaľ čo počet škôl zriaďovaných samosprávou klesol z 2063 na 1897. V prípade súkromných materských škôl je nárast ich počtu spôsobený najmä celkovým nárastom počtu detí. Základné školstvo však dlhodobo bojovalo s poklesom počtu žiakov, pričom tento trend sa zastavil až v roku 2015. V prípade základných škôl tak možno hovoriť o zvýšení záujmu zo strany žiakov a ich rodičov o súkromné školy na úkor štátnych škôl. Tento trend možno v určitej miere vidieť aj pri gymnáziách. Pri dramatickom poklese celkového počtu žiakov gymnázií sa počet súkromných gymnázií dlhodobo nemenil, avšak v prípade štátnych gymnázií zriaďovaných samosprávnym krajom došlo v posledných 10 rokoch k miernemu poklesu ich počtu. Rovnaký stav platil aj pri stredných odborných školách. Pokles celkového počtu žiakov od roku 2010 je o viac ako 40 000, pričom najviac žiakov stratili práve stredné odborné školy zriaďované samosprávou.

Oblasť výchovy a vzdelávania sa radí k preregulovaným sektorom a pôsobenie subjektov v tejto oblasti je upravené v množstve právnych predpisov. Na jednej strane ide o regulácie špecifické pre oblasť výchovy a vzdelávania (najmä školská legislatíva a oblasť verejného zdravotníctva), na druhej strane ale pôsobenie v oblasti výchovy a vzdelávania regulujú tiež všeobecné právne predpisy, resp. právne predpisy týkajúce sa všetkých subjektov, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť (napríklad  ochrana osobných údajov, verejné obstarávanie, zamestnávanie a pod.).

Neštátne školy na Slovensku však nemožno považovať za úplne nezávislé, pretože sú povinné dodržiavať platnú školskú legislatívu, výučbu realizovať podľa štátom stanovených vzdelávacích programov a v neposlednom rade preto, že sú subvencované štátom. Neštátne školy dostávajú, rovnako ako štátne školy, finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v podobe normatívu na žiaka. Slovenská legislatíva však umožňuje, aby samosprávy poskytovali normatívny príspevok neštátnym školám v nižšom (minimálne 88 % z objemu normatívu) objeme. Na druhej strane však môžu neštátne školy poskytovať vzdelávanie za úhradu, čo im umožňuje získavať dodatočné finančné prostriedky a vytvárať tak aj lepšie podmienky pre poskytovanie vzdelávania.

Oblasť vzdelávania je regulovaná množstvom právnych predpisov a ďalších podriadených noriem, ktoré komplikujú vstup subjektov do oblasti vzdelávania a rozvoj podnikateľských aktivít v tejto oblasti. V rámci analýzy, ktorú pripravila Slovak Business Agency, bolo identifikovaných spolu 750 rôznych regulačných povinností, obmedzení, podmienok a požiadaviek, ktoré sú špecifické pre oblasť výchovy a vzdelávania a vzťahujú sa takmer výhradne na subjekty pôsobiace v oblasti vzdelávania. Tieto regulácie vyplývajú z 38 právnych predpisov, pričom na pôsobenie subjektov v oblasti výchovy a vzdelávania sa vzťahuje množstvo ďalších právnych predpisov súvisiacich s podnikaním a zamestnávaním, ochranou osobných údajov, verejným obstarávaním atď.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Odporúčania sú formulované na základe všetkých zistených poznatkov v analýze. V súvislosti s predprimárnym vzdelávaním sú navrhnuté zmeny v gestorstve pri starostlivosti o deti do troch rokov, rozšírenie poskytovania služieb starostlivosti o deti do troch rokov terénnou a ambulantnou formou, vypracovanie štátneho vzdelávacieho programu pre bilingválne materské školy, zvýšenie podpory firemných škôlok či zmiernenie kvalifikačných požiadaviek pre riaditeľa materskej školy. V rámci primárneho a sekundárneho vzdelávania je potrebné najmä zjednodušiť zakladanie súkromných škôl, zamerať sa na debyrokratizáciu podmienok pre priestory škôl a úpravu niektorých termínov. S tým súvisí aj zefektívnenie procesu zaraďovania škôl do siete škôl a školských zariadení. Dôležité je tiež zlepšiť prístup ku kvalitným učebniciam a zjednodušiť nákup učebníc pre školy, odstrániť bariéry v pedagogickom procese a umožniť, aby mohlo viacero odborníkov zabezpečovať výučbu na stredných školách. Ďalej je navrhnuté napríklad aj prehodnotenie zdaňovanie príjmov z podnikateľskej činnosti škôl a školských zariadení, vytvorenie jedného spoločného informačného miesta pre zapojenie sa do verejného obstarávania v oblasti výchovy a vzdelávania. V rámci odporúčaní sú navrhnuté tiež zmeny pri samotnej tvorbe legislatívy, najmä s ohľadom na účinnosť právnych noriem, ktorú by mohli nadobúdať vždy k 1.9.

Všetky navrhované opatrenia v dokumente  si naďalej vyžadujú ďalšiu odbornú diskusiu, do ktorej by mali byť zapojené všetky dotknuté subjekty, keďže v mnohých prípadoch môže ísť o protichodné záujmy jednotlivých zúčastnených strán a prísne požiadavky a obmedzenia sú častokrát stanovené v záujme ochrany života a zdravia účastníkov vzdelávacieho procesu. Napriek tomu však treba hľadať možnosti a spôsoby ako zjednodušiť podnikanie a zlepšiť poskytovanie služieb v oblasti výchovy a vzdelávania tak, aby reflektovali trendy a potreby 21. storočia.