Zelené podnikanie a slovenské MSP

824
Zdroj: canva.com
Zdroj: canva.com

Zelená ekonomika sa javí ako najvhodnejší spôsob skĺbenia dvoch historicky protichodných cieľov – ekonomický rast a ochranu životného prostredia. Nakoľko regulačné tlaky smerom k udržateľnému rastu zároveň sprevádzajú aj silnejúce spotrebiteľské preferencie po ekologických produktoch a službách, pre európske podniky tým pádom vznikajú nové a významné trhové príležitosti. Z prechodu na zelené podnikanie môžu pritom ťažiť aj tie podniky, ktorým aktuálne chýbajú finančné zdroje, kapacity či znalosti pre tento typ inovácií. Už len modernizáciou svojich výrobných zariadení, postupov či procesov za účelom zvýšenia ich energetickej efektívnosti môžu dosiahnuť významné prevádzkové a výrobné úspory. To isté platí pri opätovnom zužitkovaní produkovaných odpadov. Rôzne formy zeleného podnikania tak môžu priniesť významné úspory, nové zdroje ekonomického rastu a pracovné príležitosti.

Podľa odhadu Európskej komisie môžu ekologické produkty, eko-inovácie, zužitkovanie odpadu a opätovné využívanie recyklovaných surovín ušetriť európskym podnikom až 600 miliárd Eur. Nad rámec toho, zefektívnenie využívania zdrojov o 30 percent by zároveň do roku 2030 mohlo podporiť zvýšenie HDP Európskej únie o 1 percento a prispieť tým k vytvoreniu 2 miliónov nových pracovných miest. Úspešná implementácia stratégií EÚ v environmentálnej oblasti je teda významnou príležitosťou nielen pre ochranu životného prostredia a zmierňovanie dosahov klimatickej zmeny, ale aj pre posilnenie konkurenčnej schopnosti ekonomík členských štátov EÚ.

Slovensko sa v hodnotení celkového stavu zeleného podnikania v rámci SME performance review aktuálne zaraďuje len tesne pod priemerom krajín Európskej únie. V rámci hodnotených aspektov zaznamenáva Slovensko najlepšie výsledky pri podnikoch, ktoré získavajú viac ako polovicu svojho obratu z predaja zelených produktov alebo služieb. Ich podiel predstavuje 26 percent, čo je spoľahlivo nad 20-percentným európskym priemerom. Dobré výsledky sú viditeľné aj pri pomere malých a stredných podnikov, ktoré zelené produkty a služby na trhu ponúkajú – 30 percent v porovnaní s 25 percentným priemerom.

Rozpačitejšie sú potom výsledky pri MSP, ktoré z verejných schém získali podporu na zvýšenie efektívnosti pri využívaní zdrojov. V aktuálnom hodnotení za rok 2017 Slovensko po tejto stránke dosiahlo výsledky nad európskym priemerom (43-percentný podiel v porovnaní s 38-percentným podielom v rámci EÚ). V porovnaní so situáciou z roku 2013, keď takúto podporu na Slovensku získalo 64 percent malých a stredných podnikov, však ide o zásadný prepad. Táto skutočnosť sa mohla prejaviť v nepriaznivých výsledkoch pri pomere MSP, ktoré prijali opatrenia na zvýšenie efektívnosti pri využívaní zdrojov. Na Slovensku ide o 84 percent podnikov v porovnaní s 89-percentným európskym priemerom. V domácom kontexte však ide opäť o výrazný prepad, nakoľko pri hodnotení z roku 2013 prijímalo predmetné opatrenia až 95 percent slovenských MSP.

Napokon najhoršie hodnoteným aspektom je podiel podnikov, ktoré z verejných schém získali podporu na výrobu zelených produktov. V poslednom hodnotení za rok 2017 sa jednalo len
o jediné percento v porovnaní s 25 percentami v porovnaní s EÚ. Slovensko tak po tejto stránke zaznamenalo druhý najhorší výsledok v celej Únii. Aj tu ide o výsledok zásadného prepadu v poskytovanej podpore – ešte v roku 2015 bol podiel takto podporených podnikov 28 percent.

Zdroj: European Commission, SBA Fact Sheet 2019

Dlhodobo Slovensko významne zaostáva v oblasti inovácií vo všeobecnosti aj eko-inovácií špecificky. Po tejto stránke ostáva krajina pri celoeurópskom porovnaní dlhodobo na posledných priečkach. V oblasti eko-inovácií Slovensko podľa poslednej hodnotiacej správy Eco-Innovation Observatory (EIO) z roku 2019 dosahuje výsledky 38 percent pod európskym priemerom. V európskom eko-inovačnom indexe sa tak umiestnilo na 23. priečke spomedzi 28 hodnotených krajín. Pri porovnaní s predchádzajúcim hodnotením z roku 2017 to znamená prepad o tri priečky. Prijímanie nových a ambicióznych strategických dokumentov v oblasti environmentálnych cieľov je síce sľubným predpokladom pre postupné napredovanie, musí im však nasledovať aj dôsledná a konzistentná implementácia príslušných opatrení. Práve toto je aspekt, pri ktorom verejné politiky na Slovensku často zlyhávajú.

Zdroj: European Commission, Eco-Innovation Observatory

Zároveň nie je možné očakávať výrazné zlepšenia vo výkonnosti zelených a eko-inovatívnych malých a stredných podnikov, pokým prv nebudú adresované dlhodobo slabé stránky slovenského podnikateľského prostredia vo všeobecnosti. V kontexte strategického prechodu na model nízkouhlíkového hospodárstva medzi ne patrí predovšetkým slabá inovačná výkonnosť slovenskej ekonomiky a neschopnosť v plnej miere čerpať podporné prostriedky alokované z európskych zdrojov. V oboch prípadoch by sa jednalo o významné stratené príležitosti. V prvom prípade preto, že práve inovácie sú nepostrádateľnou zložkou pri napĺňaní ambicióznych environmentálnych cieľov EÚ, pričom zároveň posilňujú konkurenčnú schopnosť a rastový potenciál ekonomiky v nových trhových segmentoch. V druhom prípade preto, že Európska únia smeruje do týchto svojich ťažiskových politík čoraz väčší objem finančných prostriedkov. Ak ich Slovensko nebude schopné využiť, hrozí, že ekonomika krajiny začne vo svetle nových trendov rozvoja výhľadovo zaostávať.

V tomto kontexte je taktiež nutné mať na zreteli, že presadzovanie environmentálnych politík by malo vždy zohľadňovať aj potreby malých a stredných podnikov a aktívne im pomáhať v premieňaní riešených výziev na príležitosti tak, ako to zdôrazňuje aj Zelený akčný plán. Súčasný podporný rámec pre MSP na Slovensku sa javí ako dostatočný z hľadiska podpory podnikateľských aktivít ako takých. Absentuje však v propagácii možností a výhod zeleného podnikania. Zavádzanie environmentálnych opatrení v podnikoch ako napríklad zníženie spotreby energií, efektívnejšie využívanie materiálových zdrojov, zhodnocovanie odpadov či využívanie recyklovaných surovín pritom majú potenciál priniesť aj priame ekonomické výhody v podobe znížených nákladov na výrobu a prevádzku. Zároveň podnikom otvárajú možnosti pre získanie investícií, zapojenie sa do nových hodnotových reťazcov a tiež pre oslovenie nových zákazníkov. Dobrovoľné prijímanie environmentálnych opatrení zo strany podnikov pre ne taktiež predstavuje príležitosť ostať v predstihu pred neustále sa sprísňujúcimi environmentálnymi reguláciami.

Ak má byť podpora zeleného podnikania a eko-inovácií na Slovensku úspešná, malé a stredné podniky by mali byť v prvom rade riadne oboznámené s tým, že podnikanie šetrné k životnému prostrediu je pre zároveň aj ekonomicky výhodné.