Nestabilita zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie – jedna z hlavných prekážok v podnikaní?

321
Zdroj: canva.com
Zdroj: canva.com

Až približne tristopäťdesiat právnych predpisov má vplyv na podnikateľské prostredie v SR. Ako vyplýva z analýzy,  25 významných zákonov ovplyvňujúcich podnikanie sa za obdobie rokov 2017 – 2021 menilo 308-krát, teda v priemere sa znenie uvedených zákonov mení takmer 62-krát za kalendárny rok. Na jeden zákon pripadá za obdobie rokov 2017 – 2021 priemerne 12,32 novelizácií (v zmysle nového znenia zákona). To v prepočte na dni znamená, že približne každých 6 dní sa zmení niektorý zo zákonov ovplyvňujúcich podnikanie, čo predstavuje neprimeranú záťaž podnikateľských subjektov súvisiacu so sledovaním a implementáciou týchto zmien do podnikových procesov. Najvyšší počet novelizácií bol spôsobený pandémiou COVID-19 predovšetkým v roku 2020, avšak ani v ostatných rokoch nešlo o zanedbateľný počet novelizácií.

Na základe analýzy, ktorú pripravila Slovak Business Agency, je možné konštatovať, že skrátený legislatívny proces, resp. skrátené MPK prebieha zväčša ojedinele – v sledovanom období 2017 – 2021 šlo predovšetkým o novely súvisiace s pandémiou COVID-19. V minulosti bolo skrátené legislatívne konanie skôr výnimočnou záležitosťou do cca 10 prípadov ročne. Problémom sú predovšetkým novely, pri ktorých MPK vôbec neprebehlo, príp. prebehlo, avšak na stránke slov-lex, ani na stránke rokovaní vlády nie je zverejnené vyhodnotenie MPK, preto je možné sa domnievať, že pripomienky neboli vyhodnotené, a teda ani v žiadnom prípade akceptované. Uvedené problémy sa vyskytujú predovšetkým pri poslaneckých novelách zákonov. Tie majú častokrát za následok praktické aplikačné problémy, niekedy sú s časovým odstupom z legislatívy úplne odstránené. Ako problematické sa javia aj niektoré termíny pripomienkových konaní, napríklad vo vianočnom období.

Aj prieskum realizovaný na vzorke MSP ukázal, že legislatíva, ktorú by mali podnikatelia sledovať a dodržiavať, je veľmi rozsiahla a obsahuje nespočetné množstvo povinností. Za základný problém označovali samotné množstvo legislatívnych úprav, ako druhý problém uvádzali časté novelizácie zákonov. Podnikateľ tak musí byť v neustálom strehu pred možnými postihmi zo strany rôznych inštitúcií (obzvlášť, ak je aj zamestnávateľom, kedy neúmerne vzrastá počet rozličných povinností).

Podrobná analýza vznesených pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania bola vykonaná na príklade zavádzania systému e-Kasa. Išlo o významnú zmenu, ktorá je zároveň vhodným príkladom práve v čase, kedy sa na Slovensku plánuje zavedenie tzv. e-Faktúry, ktoré je v mnohých parametroch podobné zavedeniu e-Kasy, avšak s výrazne významnejšími dopadmi na podnikateľské prostredie. V percentuálnom vyjadrení vo vzťahu k všetkým pripomienkam (aj zásadným, aj obyčajným) miera akceptovaných pripomienok predstavovala 35,66 %, miera čiastočne akceptovaných pripomienok predstavovala 11,19 % a miera neakceptovaných pripomienok predstavovala až 53,15 %. Práve neakceptovaním niektorých pripomienok zúčastnených strán došlo k situácii, že prechod nebol zvládnutý (nepripravenosť dodávateľov riešení, samotnej Finančnej správy SR, a tým aj podnikateľov) a boli potrebné ďalšie rýchle zásahy a zmeny legislatívy.

Problémy týkajúce sa legislatívneho procesu je možné rozdeliť na problémy procesného charakteru a problémy technického charakteru, pričom obsahujú konkrétne príklady zistené touto analýzou. Základnými odporúčaniami sú dôsledné dodržiavanie už zavedených pravidiel týkajúcich sa tvorby legislatívy (napr. jednotnou metodikou, resp. zákonom o tvorbe právnych predpisov),  eliminácia výnimiek, skrátených legislatívnych konaní a procesov, pri ktorých k pripomienkovaniu či analýze vplyvov na podnikateľské prostredie vôbec nedochádza a vytváranie primeranej doby na prípravu podnikateľov na nové regulácie zo strany zákonodarcu. Primeraná doba by mala byť uplatňovaná aj pri samotnej tvorbe novej regulácie s využitím konzultácií s dotknutou podnikateľskou verejnosťou. Aj tým by sa pravdepodobne mohol dosiahnuť cieľ, ktorým je väčšia trvácnosť zmien a menej časté novelizácie zákonov. Zároveň je potrebné, aby prijímanie nových zákonov a regulácií až po vyhodnocovaní prínosov z predchádzajúcich regulácií a opatrení. Z technickej stránky by bolo potrebné zabezpečiť lepšiu dostupnosť a možnosti vyhľadávania informácií o legislatívnom procese, väčšiu mieru aktualizácie a prepojenia portálov, na ktorých sú uverejňované informácie týkajúce sa legislatívneho procesu.