Inštitút pomoci de minimis na Slovensku

86

Minimálna pomoc (de minimis) nie je chápaná ako narušenie hospodárskej súťaže a nie je potrebné o jej poskytnutí notifikovať Európsku komisiu, pokiaľ v priebehu akéhokoľvek obdobia 3 fiškálnych rokov neprekročí súhrnne 200.000 Eur pre jedného podnikateľa, bez ohľadu na jeho veľkostné zaradenie, ale s ohľadom na prepojenosť podnikov, resp. potrebu posudzovania “jediného podniku”. Prijatie Nariadenia Komisie č. 1470/2013 podnietilo v SR prijatie zákona o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci č. 358/2015.

Pomoc de minimis je suverénne najčastejšie poskytovaným typom pomoci z verejných zdrojov. Ročne je pre prijímateľov rôzneho typu na Slovensku poskytnutých od 22 tisíc až do 35 tisíc intervencií minimálnej pomoci. Len na porovnanie počet intervencií štátnej pomoci sa pohybuje v intervale 1 800 – 3200. Celkovo je prostredníctvom intervencií pomoci de minimis poskytnutých od 120 až do vyše 200 miliónov EUR ročne na rôzne rozvojové a podporné aktivity v širokom spektre oblastí od podpory zamestnanosti cez podporu kultúry a vzdelávania až po rozvoj podnikateľských aktivít.

Avšak administratívna náročnosť a množstvo podmienok vyplývajúcich zo slovenskej legislatívy výrazne narastá s výškou poskytnutej minimálnej pomoci. Je možné konštatovať, že v prípade prijatia pomoci presahujúcej 100 000 EUR sa prijímateľ musí vyrovnať s porovnateľnou administratívnou záťažou a legislatívnymi podmienkami a z nich vyplývajúcimi postihmi rovnako ako prijímateľ štátnej pomoci prijímajúci rádovo niekoľkonásobne vyššie finančné prostriedky.

Zo strany štátnych orgánov by preto stálo za zváženie zosúladenia princípov de minimis prijatých európskymi orgánmi aj s ďalšími oblasťami v slovenskej legislatíve upravujúcimi najmä verejné obstarávania a register partnerov verejného sektora. Hoci aj slovenská legislatíva v oblasti verejného obstarávania, alebo protischránkových opatrení pracuje s princípom finančného stropu, od ktorého ich ustanovenia nie sú relevantné, tak tieto finančné stropy nie sú zosúladené s finančnými stropmi pre pomoc de minimis.

Takisto v prípade schém pomoci de minimis, kde sú zdroje minimálnej pomoci spolufinancované zo zdrojov Európskych štrukturálnych a investičných fondov, by systémy riadenia poskytovania európskych fondov mohli rozlišovať početnosť procedúr a náročnosť administratívnej záťaže na základe výšky poskytovanej pomoci a tvoriť zjednodušené metodiky pre projekty malého rozsahu. Systémy implementácie a finančného riadenia projektov spolufinancovaných zo zdrojov európskych štrukturálnych a investičných fondov nepoznajú v rozsahu administratívnych požiadaviek žiadne rozlíšenie, ktoré by umožňovalo zjednodušené procedúry pre projekty malého rozsahu. V danej oblasti by mohlo byť prínosom aj pre posilnenie čerpania európskych zdrojov zavedenie zjednodušených podmienok a postupov pre projekty implementované podnikmi v rámci schém de minimis.

Častými komplikáciami, s ktorými sa podnikatelia stretávajú pri uchádzaní sa o poskytovanie pomoci de minimis sú:

  • vysoká administratívna náročnosť žiadosti o poskytnutie pomoci,
  • dlhé trvanie konania o žiadosti o poskytnutie pomoci,
  • dlhé trvanie, administratívna a finančná náročnosť procesov verejného obstarávania,
  • dodatočné náklady na registráciu a vedenie podniku v registri partnerov verejného sektora.

Uvedeným rizikám je možné predchádzať vytvorením zjednodušených mechanizmov poskytovania minimálnej pomoci najmä pri dopytovo orientovaných projektových výzvach.

Zjednodušenie požiadaviek zároveň prispeje k skráteniu konania o jednotlivých žiadostiach na strane verejných orgánov. Ďalším riešením je poskytovanie minimálnej pomoci prostredníctvom národných projektov v prípadoch, kde je to možné a vhodné. V oblasti verejného obstarávania je potrebné hľadať možnosti zjednodušenia a skrátenia metód verejného obstarávania v rozmedzí stropov de minimis. V oblasti evidencie skutočných vlastníkov a konečných prijímateľov výhod nie je súčasné nastavenie legislatívy zosúladené s úpravou finančných stropov de minimis, pričom zosúladenie finančných stropov by mohlo mať synergický efekt pri využívaní už jestvujúcich nástrojov ako napríklad Centrálny register, ktorý zabezpečuje dodržiavanie finančného stropu ako aj evidenciu podnikov v skupine s dominantným vplyvom.

Eliminácia, resp. výrazné zjednodušenie legislatívnych požiadaviek v oblasti poskytovania európskych zdrojov, verejného obstarávania a registrácie partnerov verejného sektora v rozmedzí finančných stropov pomoci de minimis by z inštitútu minimálnej pomoci mohlo vytvoriť maximálne účinný, efektívny a pružný nástroj podpory podnikateľského sektora bez ohrozenia transparentnosti a hospodárnosti poskytovania takejto pomoci. Preto je potrebné priebežne analyzovať získané skúsenosti z poskytovania minimálnej pomoci a na spoločnej platforme verejnej správy a podnikateľského sektora preverovať opodstatnenosť, efektívnosť a účinnosť jednotlivých administratívnych a zmluvných podmienok pre poskytovanie a prijímanie pomoci de minimis.

Faktom však ostáva, že vďaka tomuto nástroju boli na Slovensku zmodernizované technologické parky mnohých výrobných firiem, čím sa výrazne posilnila efektívnosť a konkurencieschopnosť mnohých podnikov. Vďaka minimálnej pomoci bolo vytvorených množstvo nových pracovných miest a zamestnaných tisíce osôb, často rôznymi spôsobmi znevýhodnených na trhu práce. Došlo k zvýšeniu energetickej efektívnosti a úsporám emisií znečisťujúcich látok v ovzduší. Boli vytvorené podmienky pre činnosť mnohých umeleckých súborov, tvorivých kolektívov, ale aj jednotlivcov zachovávajúcich tradičné remeslá a hodnoty. Častokrát pomoc de minimis predstavovala poslednú záchranu malých podnikov v čase hospodárskej krízy vo forme odpustenia sankcií, dlhov alebo vo forme poskytnutia úverov smerovaných na záchranu podnikania.