Ako vplýva zdaňovanie nehnuteľností na MSP?

1276
Zdroj: canva.com
Zdroj: canva.com

Zdaňovanie nehnuteľností je téma, ktorá je na Slovensku vysoko aktuálna. Vláda SR totiž v budúcnosti plánuje významným spôsobom prehodnotiť systém jej výpočtu. Výnos z dane z nehnuteľností je príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane a predstavuje jeden z významných zdrojov jej financovania. Daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome je príjmom rozpočtu tej obce, na území ktorej sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú.

Právnu úpravu zdaňovania daňou z nehnuteľností na Slovensku možno rozdeliť na dve obdobia, a to do roku 2004 a od roku 2005, kedy bol prijatý nový zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov upravujúci daň z nehnuteľností, ktorý je v znení neskorších predpisov stále účinný. Dôvodov pre prijatie nového zákona bolo viacero. Išlo predovšetkým o posilnenie právomoci obcí a vyšších územných celkov v oblasti miestnych daní v rámci reformy verejnej správy, zdôraznenie významu všeobecne záväzného nariadenia obce v oblasti miestnych daní či zrušenie hornej hranice sadzby dane miestnych daní.

V oblasti dane z nehnuteľností sa plánuje výrazná zmena v spôsobe jej výpočtu. Zaviesť sa má tzv. hodnotový princíp. Znamená to, že zdanenie nehnuteľnosti sa nebude odvíjať len od výmery nehnuteľnosti, ale od jej trhovej hodnoty.

Zákon upravujúci daň z nehnuteľností umožňuje obciam prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení v rámci dodržania určitých hraníc zvyšovať alebo znižovať sadzby dane z nehnuteľností, ustanovovať rôzne sadzby dane z nehnuteľností pre jednotlivé časti alebo jednotlivé katastrálne územia obce a rozširovať oslobodenia od dane z nehnuteľností. Mnohé obce tieto možnosti aj využívajú, ako napríklad všetky krajské mestá.

Výrazný nárast dane z nehnuteľností nastal v krajských mestách od roku 2020, a to v siedmych prípadoch z osem. V prípade pozemkov, konkrétne zastavaných plôch a nádvorí a ostatných plôch v roku 2020 nastalo najvýraznejšie zvýšenie sadzby dane v Žiline, kde sa táto daň zvýšila až o 56 %. Pokiaľ ide o priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, najvyššie zvýšenie zaznamenala Bratislava, a to o 58 %. Pri stavbách na ostatné podnikanie sú na prvej priečke Košice so zvýšením o 53 %. Pokiaľ ide o nebytové priestory v bytovom dome využívané na podnikanie, zvýšenie až o 150 % nastalo v Trnave.

V priemere za všetky druhy nehnuteľností najčastejšie využívané podnikateľmi nastalo najnižšie zvýšenie sadzieb dane z nehnuteľností v meste Nitra, a to v priemere len o 14 %. Naopak, najvyššie zvýšenie sadzieb dane z nehnuteľností v priemere za všetky druhy nehnuteľností najčastejšie využívané podnikateľmi nastalo v meste Trnava, a to v priemere až o 53 %.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Okrem vývoja sadzieb dane v krajských mestách bolo daňové zaťaženie znázornené aj na modelových príkladoch pre rôzne typy nehnuteľností s konkrétnymi parametrami v konkrétnych obciach, a to v Košiciach a Žiari nad Hronom pre roky 2016 až 2021. V prípade Košíc boli rozdiely medzi rokmi 2019 a 2020 markantné, napríklad pri výrobnej hale s pozemkom zvýšenie z 9 307,75 eura na 13 090,93 eura, pri skladoch s pozemkom zvýšenie zo 4 953,10 eura na 7 566,37 eura, či pri nebytovom priestore zvýšenie z 1 085 eur na 2 000 eur. V Žiari nad Hronom boli rozdiely skôr nepatrné a pre niektoré nehnuteľnosti sa nemenili vôbec.

Prístup k zdaneniu nehnuteľností môže byť v rôznych krajinách rozdielny. Napriek tomu, že povaha aj účel tejto dane sú v každej krajine v zásade rovnaké, spôsob jej uplatňovania a výpočtu sú často diametrálne odlišné. Za účelom identifikácie príkladov dobrej praxe, ktorými by sa mohol inšpirovať aj slovenský zákonodarca, sa analýza zaoberá právnou úpravou dane z nehnuteľností v krajinách, ktoré sú vo vzťahu k Slovensku najbližšie z geografického, spoločenského, kultúrneho aj ekonomického hľadiska. Išlo o krajiny: Česká republika, Maďarsko, Rakúsko a Poľsko. Zároveň tu boli aplikované modelové príklady na obce v uvedených krajinách. Pri výbere porovnateľných obcí naprieč jednotlivými krajinami bol dôraz kladený jednak na vymedzenie obce z hľadiska počtu jej obyvateľov (menšia obec s počtom obyvateľov 15 000 – 20 000, väčšia obec s počtom obyvateľov 200 000 – 300 000), a zároveň na skutočnosť, aby šlo o obce s podobnou štruktúrou ekonomiky, v našom prípade o priemyselné obce.

Na základe modelových príkladov možno konštatovať, že daňové zaťaženie rovnakých typov nehnuteľností slúžiacich na podnikateľské účely je vo väčšine prípadov najvyššie v Poľsku. Nasleduje Slovensko, Maďarsko a napokon Česká republika, kde je toto zaťaženie vo vybraných obciach omnoho nižšie. Vzhľadom na spôsob nastavenia zdaňovania nehnuteľností v Rakúsku (ktorý vychádza z kombinácie výmery a trhovej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej záväznými postupmi) a s tým spojenú nedostupnosť rozhodujúcich údajov, Rakúsko nebolo predmetom porovnania. Zároveň je potrebné podotknúť, že hoci išlo podľa určitých kritérií o porovnateľné obce, konkrétne sadzby dane vždy určuje príslušná obec, preto výsledky nie je možné pri interpretácii úplne zovšeobecniť.

V rámci odporúčaní je značná časť venovaná téme zdaňovania na základe trhovej hodnoty (ad valorem). Tento systém je z pohľadu Európskej komisie či OECD považovaný za spravodlivejší, je však omnoho komplikovanejší a administratívne náročnejší, ako súčasný systém. V rámci legislatívneho procesu bude potrebné a žiadúce využiť vo veľkej miere konzultácie aj s prizvaním podnikateľských organizácií, dôsledne vyhodnotiť pripomienkové konanie, a rovnako dôsledne vyčísliť vplyvy na podnikateľské prostredie, ale aj administratívne náklady, ktoré pri reforme vzniknú na strane štátu (či samospráv). Nevyhnutné je tiež kvalifikovane odhadnúť prínosy tejto zmeny. Pri formulovaní odporúčaní sme sa inšpirovali príkladmi dobrej praxe zo zahraničia, riešili sme aj praktické problémy podnikateľov spojené s vypĺňaním či podávaním priznania k dani z nehnuteľností. Je preto otázna pripravenosť na tak významnú zmenu, pokiaľ v SR nie je možné podávanie daňových priznaní elektronicky vo všetkých obciach, systémy nie sú prepojené a je priestor aj na zefektívnenie výberu dane či vymožiteľnosť daňových nedoplatkov. Prikláňame sa k názoru, že vhodnejšia je dlhšia príprava a postupné odstraňovanie problémov a bariér, ktoré v súčasnosti existujú a následný detailne premyslený prechod na systém zdaňovania podľa trhovej hodnoty. Dočasným, príp. trvalým riešením by mohli byť aj úpravy súčasného systému, napr. doplnením nových kritérií, ako je lukratívnosť konkrétnej lokality či väčšou diferenciáciou sadzieb.