Faktory, ktoré ovplyvnili v rokoch 2019-2022 vývoj na trhu práce, boli prevažne neekonomického charakteru. Najzásadnejší vplyv na slovenský trh práce mala pandémia COVID–19 a vojna na Ukrajine, ktorá vypukla vo februári 2022. Na tieto faktory musela reagovať aj legislatíva.
Dlhodobou kritikou zamestnávateľov je nízka flexibilita pracovnej legislatívy. Pracovnoprávna legislatíva na Slovensku je nastavená na podporu tradičných foriem zamestnania vo forme trvalého pracovného pomeru, čo dlhodobo kritizujú viaceré podnikateľské zväzy. Aj Slovak Business Agency opakovane poukazuje na fakt, že v budúcnosti dôjde k zvýšenej flexibilite na trhu práce, zmene charakteru vykonávanej práce a k väčšej automatizácii priemyslu, či k digitalizácii pracovných činností. Naplno problémy slovenskej pracovnej legislatívy ukázala pandémia COVID–19, pričom práve snaha o zníženie mobility a stretávania sa ľudí preniesla veľkú časť práce do online priestoru, na čo ale slovenská legislatíva nebola pripravená.
V súvislosti s riešením dopadov pandémie COVID-19 boli schválené zmeny v Zákonníku práce či už šlo o možnosť čerpania dovolenky alebo zavedenia tzv. home office, čiže práce z domu. Dovtedy bola práca z domu možná len na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca a bola skôr benefitom, avšak v čase mimoriadnej situácie môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť výkon práce z domu, ak to dohodnutý druh práce v pracovnej zmluve umožňuje.
Jedným z opatrení, ktoré malo výrazne zmierniť dopady pandémie na ekonomiku, bola schéma „Prvej pomoci“, ktorú od marca 2022 nahradil zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce, tzv. kurzarbeit. Zavedenie tzv. trvalého kurzarbeitu (t. j. trvalý systém ochrany pracovných miest) je opatrením pre podporu podnikateľov v čase, keď dôjde k obmedzeniu ich činnosti vplyvom vonkajších faktorov (najmä vyhlásenie mimoriadnej situácie, výnimočného alebo núdzového stavu alebo mimoriadnej okolnosti).
To znamená, že zamestnávateľ musí obmedziť svoju činnosť v dôsledku nepriaznivej situácie, ktorej nemohol predísť, ani ju predpokladať. Ide o spôsob ako pomôcť udržať zamestnávateľovi pracovné miesta, aby nemusel prepúšťať svojich zamestnancov. Avšak kurzarbeit by mal pomôcť zamestnávateľovi aj napríklad pri hospodárskych ťažkostiach, napr. pri výpadkoch dodávok do výroby a pod., čo sa ukazuje najmä v súčasnosti pri rastúcich cenách energií.
V zákone je definovaný aj nový druh poistenia – poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce, ktoré bude platiť zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Zamestnávateľ bude za zamestnancov platiť poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce v sadzbe 0,5 % a poistné na poistenie v nezamestnanosti v sadzbe 0,5 % z vymeriavacieho základu.
Aj zákony týkajúce sa pobytu cudzincov a ich zamestnávania v SR boli upravované vzhľadom na meniacu sa spoločenskú a epidemiologickú situáciu. Hoci pandémia COVID-19 vyvolala čiastočné zmeny aj v predpisoch týkajúcich sa zamestnávania cudzincov z tretích krajín, vojna na Ukrajine ukázala, že celý proces týkajúci sa vstupu cudzincov z tretích krajín na slovenský trh práce je potrebné vo veľkej miere zefektívniť a zjednodušiť.
Pri zamestnávaní cudzincov z tretích krajín došlo v rokoch 2019 – 2022 len k čiastočnému zníženiu byrokratickej záťaže, jednou z nich je napríklad zavedenie elektronického rezervovania si termínu na ÚHaCP PPZ pri žiadosti o udelení národných víz. MV SR pripravuje spustenie podávania žiadostí cez elektronickú službu, ale momentálne je tzv. prechodné obdobie, počas ktorého sa žiadateľ o udelenie víz musí vopred objednať na oddelenie cudzineckej polície PZ. Napriek tomu je systém zamestnávania cudzincov z tretích krajín na Slovensku stále dlhý, neprehľadný a finančne náročný proces. Najkratší počet dní potrebných na získanie pracovného povolenia pre cudzinca tretej krajiny je 45 dní (sezónne práce). Pri štandardnom povolení na zamestnanie s možnosťou obsadenia voľného pracovného miesta trvá minimálne 130 dní. Počas pandémie COVID-19, ktorá bola spojená s predlžovaním lehôt na podávanie a vybavovanie žiadostí o zamestnanie a pobyt sa tento čas predĺžil až na viac ako pol roka. To bolo dôvodom, prečo počas pandémie cudzinci z tretích krajín na Slovensku preferovali zamestnanie na obdobie kratšie ako 1 rok.
Dlhý a komplikovaný proces uznávania dokladov sa čiastočne podpísal aj pod tým, že zamestnávatelia v SR zatiaľ nemali možnosť naplno využiť potenciál cudzincov z tretích krajín, ktorí nachádzali uplatnenie najmä na pozíciách zodpovedajúcich nižšiemu ako ich deklarovanému vzdelaniu.
Pozitívne možno hodnotiť umožnenie okamžitého vstupu odídencom z Ukrajiny na pracovný trh na Slovensku. Veľké množstvo odídencov z Ukrajiny neplánuje zotrvať na území Slovenska a to sa prejavilo aj pri ich zamestnávaní. Komplikovaný proces uznávania vzdelania spôsobuje, že odídenci, ktorí sa plánujú vrátiť na Ukrajinu alebo sa časom presunúť za lepšie platenou prácou a podmienkami do západnej časti EÚ sa dočasne na území Slovenska zamestnávajú na pozíciách, ktoré nezodpovedajú ich vzdelaniu.
Viac informácií nájdete v dokumente: Analýza zmien na trhu práce a zamestnávania cudzincov na Slovensku v rokoch 2019-2021
