Podmienky a úskalia rodinného podnikania na Slovensku

683

Téme rodinného podnikania na Slovensku sa SBA pravidelne venuje. V analýze zameranej na Bariéry rodinného podnikania na Slovensku sme sa sústredili na vybrané problémy, s ktorými sa rodinné podniky (ďalej len „RP“) počas svojej existencie potýkajú. Podmienky rodinného podnikania sme porovnali s vybranými európskymi krajinami, pričom sme poukázali aj na inšpiratívne príklady, ktoré by bolo možné aplikovať aj v našich podmienkach.

Aký podnik sa považuje za rodinný podnik? Touto otázkou sa zaoberalo množstvo zástupcov rodinných podnikov, odborníkov na rodinné podnikanie, rôzne združenia podnikateľov, ale zákonodarcovia v rôznych krajinách alebo organizácie zaoberajúce sa rozvojom rodinného podnikania. Niektoré štáty prijali do svojich vnútroštátnych právnych predpisov legálne definície (napr. Taliansko, čiastočne Rakúsko a Česká republika), iné sa opierajú o nezáväzné definície (napr. Maďarsko, Poľsko a Slovensko) vytvorené odborníkmi na danú oblasť. Právne zakotvenie pojmu rodinný podnik alebo rodinné podnikanie v ustanoveniach zákona sa zvyčajne nachádza v krajinách, v ktorých je rodinné podnikanie neoddeliteľnou súčasťou dlhého historického vývoja, pričom vychádza z tradícií rodinného podnikania v regióne. V  slovenskom právnom poriadku legálna definícia „rodinný podnik“ alebo „rodinné podnikanie“ absentuje. V  právnych predpisoch máme definované len samostatné pojmy ako sú: „podnikanie“, „podnik“, „rodina“, či „blízka osoba“.

Aké je zloženie rodinných podnikov na Slovensku? Na základe realizovaného dotazníkového prieskumu sme dospeli k záveru, že v oslovených RP okrem majiteľa podniku sa na chode RP podieľajú ešte 1 – 5 rodinní príslušníci, pričom vo väčšine podnikov je počet spolupracujúcich rodinných príslušníkov vyšší ako 1, ale nie vyšší ako 5. Najpočetnejšou z pomedzi odpovedí bolo, že do činnosti RP sú zapojení dvaja rodinní príslušníci (32,26 %).

Zástupcov rodinných podnikov sme sa opýtali na príbuzenský vzťah členov rodiny ku zakladateľovi RP. Najčastejšie v RP pôsobili manžel/manželka (58,06 %), ale rovnako silne zastúpené boli aj deti zakladateľov RP (54,84 %). V menšej miere sa na podnikaní RP podieľali rodičia (38,71 %) a ešte v menšej miere to boli súrodenci, ktorí nedosiahli ani 20 % počet odpovedí. Najmenšou mierou sa na podnikaní RP podieľali členovia širšej rodiny. Z dotazníkových odpovedí teda vyplynulo, že najčastejšie sa do RP zapája najužšia rodina podnikateľa.

Kedy začať s generačnou výmenou? Pojmom generačná výmena sa označuje proces, ktorým dochádza k prechodu manažmentu podniku z jednej generácie na druhú. Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že generačná výmena je dlhodobým procesom a je potrebné na ňu myslieť včas. Zvyčajne je generačná výmena dlhodobým procesom, ktorý trvá niekoľko rokov, zažívajú ho podniky, ktoré sú na trhu 15 a viac rokov a je spojená s výmenou manažmentu a prechodom vlastníckych práv k RP. Rodinné podniky na Slovensku, v porovnaní s krajinami ako sú Taliansko a Nemecko, majú krátku históriu, pričom práve v tomto období dochádza k prvému odovzdávaniu slovenských RP na druhú generáciu.

Ako zabezpečiť majetkové nástupníctvo v RP? Špecifikum RP spočíva v tom, že sa majetok podniku často prelína s majetkom rodiny. Odovzdanie podniku svojim potomkom alebo nasledovníkom si vyžaduje množstvo právne zložitých transakcií. Rozdelenie majetku medzi členov rodiny je citlivou otázkou v rodinnom podnikaní. Slovenská právna úprava nie je prispôsobená potrebám rodinných podnikov, avšak určité využiteľné nástroje v právnom poriadku existujú. V tejto oblasti sa SR môže inšpirovať právnou úpravou Českej republiky inštitútom zvereneckého fondu alebo angloamerickým trustom.

Ako sa dedí rodinný podnik? Podnikatelia sa čoraz viac zaujímajú o možnosti rozdelenia podniku medzi deti už za života. Snažia sa predísť problémom vyplývajúcim z prerozdelenia rodinného majetku, ktoré môžu nastať po zakladateľovej smrti. Zakladatelia sa tiež zaoberajú otázkami, či a ako môžu uplatniť svoju vôľu týkajúcu sa smerovania podniku po jeho smrti. Slovenská právna úprava dedenie rodinného podniku alebo obchodného podielu v RP nijakým spôsobom nerozlišuje od dedenia v bežnom podniku. Je potrebné však zdôrazniť, že práve proces dedenia rodinných podnikov si vyžaduje reformu a do istej miery jeho prispôsobenie špecifikám rodinného podnikania.

Sú na Slovensku vytvorené podporné iniciatívy pre rozvoj rodinného podnikania? Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami? Nižšie uvádzame prehľad aktivít, ktoré sú v jednotlivých krajinách realizované za účelom podpory vzniku a fungovania RP. Za krajiny, v ktorých je rodinným podnikom venovaná značná pozornosť možno označiť Českú republiku, Poľsko a Rakúsko. Aj keď sa určitá miera pozornosti RP venuje, aj v Maďarsku a Slovensku, a v oboch krajinách pôsobia viaceré spoločnosti, ktoré sú na podporu RP zamerané, ich aktivity nie sú v porovnaní s Rakúskom a Poľskom koncentrované na jednom mieste alebo na niekoľkých prehľadných webových stránkach poskytujúcich široké spektrum informácií pre RP. Z uvedených dôvodov vidíme priestor pre výraznejšiu podporu rodinného podnikania na Slovensku.

V dokumente Bariéry rodinného podnikania na Slovensku okrem podrobnejších odpovedí na vyššie uvedené otázky nájdete aj závery a odporúčania na zlepšenie podmienok rodinného podnikania na Slovensku. Na základe rozhovorov s odborníkmi špecializujúcich sa na oblasť rodinného podnikania sme sformulovali niekoľko odporúčaní, ktoré môžu RP pomôcť v príprave a zvládnutiu zložitých situácií súvisiacich s rodinným podnikaním.