Eseročky sa majú dočkať zmeny. Ministerstvo spravodlivosti navrhlo upraviť viaceré zákony, prax poukazuje na mnohé nedostatky, ktoré nik nerieši
Firmy sa koncom vlaňajška začali postupne po náročnom období pandémie prebúdzať k životu. Podľa Štatistického úradu SR k 31. decembru 2021 bolo na Slovensku evidovaných 298 977 aktívnych právnických osôb z radov podnikov i neziskových inštitúcií.
Za najväčšie riziko pre podnikanie považovali podnikatelia v roku 2021 rast cien vstupov, najmä energií, vysoké daňové a odvodové zaťaženie či nízku vymožiteľnosť práva.
Nepoteší ani to, že firmy nemali dostatočný priestor na výraznejšie zlepšenie investičnej aktivity. „Brzdil ich aj nedostatok vstupov, najmä v priemyselnej výrobe, neskôr i ponukový šok a rýchlo rastúce ceny,“ uviedol riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov SBA Marián Letovanec.
„Koncom vlaňajška sa objavovali aj výpadky dodávok niektorých komponentov, ktoré výrazne ovplyvňujú viaceré odvetvia, hoci sa zdalo, že sa situácia postupne zmierňuje. Rovnako rástli ceny energií. Dochádzalo k tomu aj pre postupné uvoľňovanie pandemických opatrení a zvyšovanie mobility, čo viedlo ku globálnemu nárastu cien,“ spresňuje odborník.
Novinky na stole bez diskusií
Zákony, ktoré prijímajú vo vláde, nikto nekonzultuje s odborníkmi z praxe. Naposledy štatutári firiem museli do obchodného registra do konca septembra 2022 zapísať viac údajov, štát im pritom sľuboval, že to bude automatický proces. Ak to nestihli, hrozí im pokuta a navyše, do registra im nezapíšu žiadnu ďalšiu zmenu. Okrem toho štát môže za nenahlásenie údajov uložiť pokutu, a to až do výšky 3 310 eur.
Zmeny prináša aj návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Dotkne sa to pravdepodobne od budúceho roka aj zamestnancov s kratšími úväzkami, dohodárov, ale aj majiteľov jednoosobových eseročiek.
Eseročka sa má zakladať ľahšie
Spoločnostiam s ručením obmedzeným sa má najnovšie výrazne znížiť vyžadované základné imanie, upraví sa zakladanie akciových spoločností a z trhu zmiznú jednoduché spoločnosti na akcie. To sú len niektoré návrhy z dielne rezortu spravodlivosti ešte pod vedením bývalej ministerky Márie Kolíkovej na zmenu legislatívy v oblasti obchodných firiem, ktoré chcela zaviesť do praxe.
Medzirezortné pripomienkové konanie novely Obchodného zákonníka sa skončilo ešte 8. augusta tohto roka, novela má vstúpiť do platnosti od roku 2023 a otázne je, či sa tak naozaj stane.
Výhrad z pohľadu praxe bolo viac. V zásadných pripomienkach je kritizovaná najmä zmätočnosť a nejednoznačnosť, ale aj právna neistota, ktorú môže novela spôsobiť.
Nie je zatiaľ jasné, aké zámery má pre podnikateľov z pohľadu legislatívy nový minister spravodlivosti Viliam Karas. Trh by určite privítal práve predvídateľnosť návrhov a podporu podnikania v týchto ekonomicky ťažkých časoch.
Viac sa o téme môžete prečítať v článku TU.
Zdroj: TREND