Malé a stredné firmy čakajú ťažké časy, chaotická legislatívna smršť im ničí biznis

650

Pred dvomi rokmi trápila malé a stredné firmy pandémia, teraz ich kvári vysoká inflácia a energetická kríza. Okrem toho im väzy láme legislatíva, ktorú zákonodarcovia prijímajú chaoticky, bez konkrétnych analýz a predpokladaných dôsledkov pre prax, i vládne opatrenia politikov, ktoré sa absolútne nedajú predvídať.

Malé podniky počtom rastú

Podľa Slovak Business Agency v roku 2021 stúpol počet MSP na úroveň 634 309, teda došlo k rastu o 6,2 percenta oproti predchádzajúcemu roku. Dosiahli tak 74,3-percentný podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59-percentný podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve.

„V roku 2021 ovplyvňovala vývoj ekonomiky pandémia Covid-19, hoci menej výrazne ako v roku 2020,“ uviedol riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov SBA Marián Letovanec.

Pandémia sa negatívne prejavila na trhu práce. Mnohí zamestnávatelia boli vystavení tlaku znižovania nákladov aj formou prepúšťania zamestnancov. Dialo sa to napriek poskytovaným opatreniam na udržanie zamestnanosti, ktoré zmierňovali dôsledky pandémie,“ hodnotí M. Letovanec spätne.

Priemerný počet zamestnaných osôb v kategórii MSP sa medziročne znížil o 0,8 percenta (o 10 900), na 1 390-tisíc ľudí. Najväčší problém so svojou udržateľnosťou mali stredné podniky, kde sa zamestnanosť v medziročnom porovnaní znížila o 6,1 percenta. Mikropodniky zaznamenali pokles o 4,6 percenta.

Z celkového pohľadu však počet MSP medziročne rástol. „Napriek novým rizikám očakávame aj v roku 2022 nárast počtu malých a stredných podnikov, podobne ako to bolo v roku 2021. Zvýšenú podnikateľskú aktivitu predpokladáme hlavne v sektore stavebníctva, dopravy, skladovania, informačných a komunikačných činností a vybraných služieb,“ dodáva M. Letovanec.

Byrokratický labyrint sa nezmenšuje

Ako uviedol prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík, „Pre podnikateľov bol vlaňajšok a začiatok roka 2022 pomerne zložitý. Začali sa prejavovať problémy s rastom cien a nedostatkom rôznych druhov vstupov. Pri pohľade na súčasnú situáciu boli však výzvy, ktoré museli firmy zvládnuť v minulosti, len ľahkou rozcvičkou. A, žiaľ, tak ako počas pandémie, aj pri riešení energetickej krízy vidíme, že vláda prichádza s návrhmi neskoro, často majú nedomyslené dôsledky alebo neriešia príčinu problému,“

Aj ostatný ročník ankety Byrokratický nezmysel roka poukazuje na prístup vlády k podnikateľskému prostrediu. Ten vyhrala povinnosť nahlasovať bankové účty firiem finančnej správe. Ide o povinnosť, ktorú v roku 2020 zrušili, no v roku 2021 v pozmenenej podobe opätovne zaviedli.

Kilečká v praxi

V roku 2020 parlament schválil takzvané kilečko 1 so 115 opatreniami na zlepšenie podnikania, v tomto roku kilečko 2 so 198 opatreniami, ktoré nevyvolávali finančné nároky na štátny rozpočet. Kilečko 3 by malo byť doteraz najväčším balíkom na zlepšenie podnikateľského prostredia, informoval ešte v auguste na sociálnej sieti bývalý štátny tajomník MH SR Ján Oravec.

„Pokiaľ ide o balíky na zníženie administratívnej záťaže, niekedy sa stretávam s takou kritikou, že je fajn, ak prijmeme zlepšenia, ale sú to len drobnosti. Netvárime sa, že tieto balíky znamenajú jediný spôsob, ako zlepšiť biznisové prostredie. Určite nie je, no zároveň platí, že aj drobnosť, ktorá rieši problém nejakého konkrétneho podnikateľa, je fajn,“ približuje J. Oravec.

S tým súhlasí aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. „Kladne hodnotím napríklad aktivity rezortu hospodárstva, ktoré cez opatrenia kilečiek upravili alebo úplne odstránili 313 konkrétnych záťaží pre podnikateľské prostredie. Uvidíme, v akej podobe sa objaví tretí balíček. Nie sú to síce zmeny, ktoré, obrazne povedané, otáčajú loď, firmám však v istej miere strpčovali život,“ dodáva. Zatiaľ nie je jasné, či bude v antibyrokratických balíčkoch pokračovať nový minister hospodárstva Karel Hirman, ktorý sa aktuálne zameriava najmä na riešenie energetickej krízy.

Viac si k danej téme prečítate v článku TU.

Zdroj: TREND