Otvorenie prevádzkarne na Slovensku vyžaduje najmä získanie živnostenského oprávnenia (a v prípade, že podnikateľ bude svoju činnosť vykonávať prostredníctvom s. r. o., tak aj založenie spoločnosti a jej následné zapísanie do obchodného registra), ohlásenie vzniku prevádzkarne viacerým úradom, získanie kolaudačného rozhodnutia a povolenia od príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva na uvedenie priestorov do prevádzky.
S každým z týchto krokov sa spájajú špecifické postupy, ktoré sú pre podnikateľov časovo a vo výsledku aj finančne náročné. Tieto postupy sa pritom vzájomne neodlišujú len v závislosti od druhu činnosti, ktorá je v prevádzkarni vykonávaná, ale aj od regiónu, v ktorom chce mať podnikateľ priestor na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti (každý regionálny úrad verejného zdravotníctva má totiž svoje vlastné postupy a používané formuláre).
Na otvorenie prevádzkarne bezprostredne nadväzuje množstvo ďalších zákonných povinností spojených s označovaním priestorov (napr. označenie prevádzkarne údajmi o podnikateľovi, uvedenie otváracích hodín, upozornenie na zákaz fajčenia a pod.), s vedením rôznych druhov dokumentov (napr. reklamačného či prevádzkového poriadku), so zamestnávaním osôb alebo s používaním autorsky chránených diel.
V záujme odstránenia bariér akými sú napríklad zdĺhavý a komplikovaný proces založenia a vzniku s. r. o., ktorá má byť prevádzkovateľom novej prevádzkarne, povinnosti spojené so získaním kolaudačného rozhodnutia a súhlasu s uvedením priestorov do prevádzky (vrátane samotného konceptu žiadať o uvedenie akýchkoľvek priestorov do prevádzky a regionálnych rozdielov pri plnení si niektorých povinností), oznamovacie povinnosti voči viacerým úradom nezávisle na sebe, či rozsiahle označovanie a vedenie rôznych druhov evidencií, a vychádzajúc pritom aj z príkladov dobrej praxe zo susedných štátov EÚ, by mali byť prijaté také opatrenia, ktoré by slovenským podnikateľom zjednodušili proces otvorenia prevádzkarne. Tým by na strane podnikateľov mohlo dôjsť k vyššej právnej istote a zároveň výraznej úspore času a prostriedkov, ktoré môžu investovať do vlastnej činnosti namiesto plnenia mnohých administratívnych povinností. Medzi vhodné opatrenia možno zaradiť napríklad:
- zjednotenie zákonom používaných pojmov (najmä pojmov „priestory súvisiace s podnikaním“, „prevádzkareň“ a „priestory“);
- zjednodušenie postupov spojených so založením a vznikom s. r. o.;
- koncentráciu oznamovacích povinností tak, aby podnikateľ nemusel oznamovať vznik prevádzkarne viacerým úradom nezávisle od seba;
- vymedzenie „priestorov“, na ktoré sa má vzťahovať povinnosť požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky a prenesenie tejto povinnosti na vlastníka priestorov;
- zmiernenie regulačného zaťaženia pri niektorých typoch prevádzkarní (napr. reštaurácia či kozmetický salón), pri ktorých povinnosti upravujú osobitné právne predpisy, zatiaľ čo pri iných typoch prevádzkarní takáto špecifická zákonná úprava neexistuje.
Zjednotenie zákonných pojmov, koncentrácia oznamovacích povinností iba voči jednej inštitúcii, zjednodušenie postupu založenia a vzniku obchodnej spoločnosti, redukcia niektorých administratívnych povinností či zmiernenie predpokladov spojených so získaním kolaudačného rozhodnutia a súhlasu s uvedením priestorov do prevádzky, aj to sú opatrenia, ktoré by na Slovensku mohli prispieť k zjednodušeniu a zrýchleniu procesu otvorenia prevádzkarne.
Je teda možne uzavrieť, že takéto zjednodušenie, ktoré je vcelku realizovateľné, môže viesť k zefektívneniu činnosti MSP ako i štátnych orgánov, k výraznejšej úspore času a nákladov a vo výsledku tiež k zatraktívneniu podnikateľského prostredia na Slovensku.
