Prostredie malých a stredných podnikov prechádza v posledných rokoch rýchlymi a dynamickými zmenami. Je to spôsobené veľmi intenzívnym rozvojom nových moderných digitálnych technológií, ktoré sa udomácňujú takmer vo všetkých odvetviach. Moderné technológie vo veľkej miere napomáhajú podnikateľským subjektom zefektívňovať určité procesy, zvyšovať produktivitu a tým aj svoju konkurencieschopnosť. Dostávame sa do obdobia štvrtej priemyselnej revolúcie, ktorá je charakterizovaná zavádzaním kyberneticko-fyzikálnych systémov snímajúcich a spracovávajúcich dáta z fyzických zariadení. Internetovým zosieťovaním viacerých kyberneticko-fyzikálnych systémov sa vytvárajú aplikácie, ktoré s vhodne kombinovanými technológiami vedú k inteligentnej továrni. Jedným slovom je to možné nazvať Priemysel 4.0 alebo inteligentný priemysel.
Rozvoj moderných technológií výrazne začal ovplyvňovať aj globálnu ekonomiku ako celok. Podniky začali aplikovať moderné technológie do výrobných procesov, nahrádzať prácu ľudí strojmi, začali zbierať informácie o jednotlivých procesoch prostredníctvom čipov a senzorov, ktoré následne prostredníctvom špeciálnych softvérov dokážu spracovať a vyhodnotiť. Je možné očakávať, že do budúcnosti stále viac podnikateľských subjektov bude využívať príležitosti, ktoré im ponúka automatizácia či robotizácia. Na druhej strane tento technologický pokrok so sebou prináša aj problémy, ktorým budú jednotlivé ekonomiky čeliť. Môže ísť o zmeny v štruktúre zamestnanosti, zánik určitého typu pracovných pozícií a vznik nových, nepružný Zákonník práce, príliš komplikovaná legislatíva, vysoká miera byrokracie, nedostatočná úroveň a kvalita vzdelávacieho systému, nedostatočná prepojenosť univerzít na aplikovaný výskum či nízka prepojenosť štúdia na prax.
Ak chcú krajiny, medzi nimi aj Slovensko, uspieť v nasledujúcich rokoch pri rozvoji malých a stredných podnikov v kontexte inteligentného priemyslu, bude potrebné pristúpiť k viacerým zmenám. Samotné malé a stredné podniky na Slovensku budú musieť dôsledne pristupovať k analýze súčasnej situácie v ich podniku, podrobne rozanalyzovať všetky postupy a procesy, ktoré by mali byť predmetom automatizácie. Zamerať sa na ohrozené pracovné pozície, ktoré majú vysokú pravdepodobnosť nahradenia robotizáciou. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov bude musieť štát pristúpiť k vytvoreniu pružnejšieho Zákonníka práce, ktorý bude reflektovať dynamickejšie zmeny na trhu práce. Kľúčom v oblasti politiky trhu práce by mala byť snaha identifikovať skupiny ľudí, ktorí môžu byť v dohľadnej dobe nahradení strojmi a môžu sa stať nezamestnanými. Práve pre takéto prípady je vhodné mať fungujúci systém celoživotného vzdelávania. Pri v časnom identifikovaní ohrozených skupín môže byť realizovaná rekvalifikácia alebo ďalšie vzdelávanie, čo umožní zamestnancovi okamžite po zániku jeho pracovného miesta a nahradení strojom začať vykonávať iný charakter práce. Veľký dôraz bude kladený na celoživotné vzdelávanie, nie len v súvislosti s Priemyslom 4.0, ale celkovo so stále dynamickejším vývojom sveta a informácií. V oblasti základného, stredného i vysokého školstva by sa malo jednať o zlepšenie pedagogických zručností zamestnancov. Ďalej ide o dôraz na praktickosť výučby na strednej škole a univerzite, snaha prepájať výučbu s praxou či už formou duálneho vzdelávania alebo priamo formou aplikovaného výskumu v spolupráci s podnikateľským sektorom.
Vláda a iné orgány štátnej správy by sa pre rozvoj inteligentného priemyslu mali snažiť znižovať náročnosť a komplikovanosť existujúcej legislatívy a prílišnej byrokracie, ktorá je spojená okrem veľkej časovej náročnosti aj s finančnými nákladmi (ide o príklady mikropodnikov a malých podnikov, ktoré nemajú dostatočnú personálnu kapacitu, a zároveň majú nedostatok informácií a finančných prostriedkov potrebných na úspešné implementovanie všetkých zákonných noriem). V samotných malých a stredných podnikoch bude dôležitú úlohu zohrávať oddelenie ľudských zdrojov a aj samotný manažment, nakoľko bude potrebné automatizácii/digitalizácii prispôsobiť vnútropodnikové procesy, organizačnú štruktúru a v neposlednom rade aj úroveň kontroly. Personalisti budú zodpovední za realizáciu interných auditov, ktoré im pomôžu určiť rizikové pozície, ktoré potenciálne budú ohrozené automatizáciou a následne ich reportovať manažmentu spoločnosti. Ich úlohou bude informovať zamestnancov o postupe automatizácie s cieľom zamedziť vzniku nepokojov nespokojných zamestnancov či starať sa a podporovať celoživotné vzdelávanie zamestnancov. Napriek tomu, že inteligentný priemysel začína mať na Slovensku veľmi dobré základy, v porovnaní so zvyškom najmä západnej Európy výrazne zaostávame.
