Časté zmeny v oblasti pracovného práva sú záťažou pre MSP

1334

Významnou zložkou v zamestnávaní na Slovensku sú malé a stredné podniky (MSP), ktoré sa v roku 2018 na zamestnanosti v podnikovej ekonomike podieľali takmer tromi štvrtinami. Pri zamestnávaní v Slovenskej republike je potrebné rešpektovať niekoľko desiatok všeobecne záväzných právnych predpisov. V oblasti pracovno-právnej regulácie došlo v ostatných rokoch k významným zmenám, ktoré mali charakter zvýšenia priamych finančných nákladov zamestnávateľov, iné finančné dopady boli nepriame a došlo tiež k nárastu administratívnych nákladov. Zaujímavý je tiež údaj o počte noviel zákonov upravujúcich zamestnávanie za uplynulých päť rokov, tieto sa v priemere menili až 36-krát za kalendárny rok.

Analýza, ktorú vypracovala SBA, sa zaoberá 25 významnými zmenami (resp. skupinami zmien v určitej oblasti) týkajúcimi sa oblasti pracovného práva za posledných päť rokov, t. j. zmenami, ktoré boli prijaté a/alebo nadobudli účinnosť v období od 1. januára 2016 do 1. januára 2020. Ide o tieto zmeny:

  1. zvyšovanie minimálnej mzdy,
  2. zmeny v podmienkach zákazu nelegálneho zamestnávania,
  3. zvyšovanie súm stravného,
  4. zrušenie maximálnych vymeriavacích základov na zdravotné poistenie pre zamestnancov a zamestnávateľov,
  5. zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie pre zamestnancov a zamestnávateľov,
  6. jednoduchšie podmienky pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín,
  7. obmedzenia v zamestnávaní uchádzačov o zamestnanie,
  8. zmeny v oblasti ochrany zdravia zamestnancov vo vzťahu k práci,
  9. predĺženie lehôt v sociálnom poistení pri zániku pracovnoprávneho vzťahu,
  10. zrušenie odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie pre zamestnávateľov,
  11. oznamovanie základnej zložky mzdy v ponuke zamestnania,
  12. zvýšenie mzdového zvýhodnenia (príplatkov) za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok,
  13. možnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi „trinásty a štrnásty plat“,
  14. zmeny vyplývajúce z nového zákona o ochrane osobných údajov,
  15. zmeny v zdravotnom a sociálnom poistení dôchodcov pracujúcich na dohodu,
  16. zjednodušenia systému duálneho vzdelávania pre zamestnávateľov,
  17. zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci niektoré dokumenty,
  18. oznamovanie voľného pracovného miesta úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
  19. zvyšovanie sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách,
  20. zavedenie príspevkov na rekreáciu zamestnancov,
  21. zmeny v povinnostiach zamestnávateľa v súvislosti so záťažou teplom a záťažou chladom pri práci zamestnancov,
  22. zvýšenie základnej výmery dovolenky pre zamestnancov starajúcich sa o dieťa,
  23. elektronické doručovanie dokladov medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súvislosti s daňou z príjmov zo závislej činnosti,
  24. zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky na sociálne poistenie a ročného zúčtovania sociálneho poistenia,
  25. úhrada za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska – nejednotný výklad zákona.

Z tejto analýzy vyplynulo, že v 40 % prípadov signifikantných zmien v pracovno-právnej legislatíve neprebehol štandardný legislatívny proces, t. j. bez vyčíslených vplyvov na podnikateľské prostredie, pričom zmeny boli vo väčšine prípadov s negatívnym dopadom. Analýza dopadov vybraných zmien v MSP bola vykonaná spravidla na modelových príkladoch, na ktorých je ilustrovaný nárast nákladov zamestnávateľa vyvolaný legislatívnymi zmenami.

Napríklad, medzi rokmi 2017 a 2018, kedy došlo ku kumulovaným zmenám – k zvýšeniu minimálnej mzdy zo 435 eur na 480 eur a zároveň k zrušeniu možnosti využitia odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie na odvody zamestnávateľa, došlo medziročne k nárastu nákladov zamestnávateľa až o 15,63 %. Zmena sa týkala zamestnávateľov, ktorých zamestnanci si uplatňovali odvodovú odpočítateľnú položku a ich mzda bola na úrovni minimálnej mzdy pre 1. stupeň náročnosti práce. Išlo o najvyšší nárast v analyzovanom období, avšak za zmienku stojí aj časový rámec, v akom sa zamestnávateľ o zmenách dozvedel. Zvýšenie minimálnej mzdy bolo schválené 82 dní pred účinnosťou, avšak zrušenie odpočítateľnej položky pre zamestnávateľa sa schválilo len 10 dní pred účinnosťou zmeny.

Zdroj: Canva

V oblasti mzdových zvýhodnení došlo taktiež k výraznému rastu nákladov. Z praktického príkladu priemernej reštaurácie v oblasti cestovného ruchu s dvanástimi zamestnancami vyplynul nárast nákladov o 18,73 % v porovnaní so stavom, ktorý platil do 30.4.2018. Cena práce týkajúca sa príplatkov je aktuálne až šesťnásobne vyššia.

Na základe kvalitatívneho prieskumu zameraného na zistenie dopadov vybraných zmien v pracovno-právnej regulácii na MSP boli zistené tri problémy respondenti označili: zvyšovanie nárokov zamestnancov a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie zamestnávania, administratívne náklady vyplývajúce zo zmien zákonov a pribúdajúce povinnosti a časté zmeny v legislatíve. Respondentmi boli majitelia, finanční riaditelia či HR špecialisti podnikov z rôznych sektorov slovenskej ekonomiky.

Samotný proces prijímania zmien v predmetnom období bol dosť problematický. V tomto smere sú odporúčaniami najmä zredukovať počet zmien, snaha o ich trvácnosť, schvaľovanie k jednotnému dátumu či dôsledná analýza vplyvov na podnikateľské prostredie. Ďalším problémom je praktická aplikácia nadväzujúca na zmeny, najmä ak sú schvaľované narýchlo a bez štandardného legislatívneho procesu, preto by v tomto smere pomohla dlhšia premyslená príprava s ohľadom na aplikačnú prax. Zároveň je pri znižovaní regulačnej záťaže nevyhnutné uplatňovanie minimálne zásady „one-in, one-out“ vo vzťahu k nákladom regulácie.

Okrem toho by mali byť navrhnuté ďalšie konkrétne opatrenia, ktoré by síce priniesli opätovnú zmenu zákonov, avšak z pohľadu zamestnávateľov by priniesli znižovanie regulačnej záťaže, či zníženie nákladov na zamestnávanie, tak finančných, ako aj administratívnych. Zmeny boli navrhnuté takmer v každej oblasti zamestnávania, ktoré boli predmetom tejto analýzy. Ide napríklad o tieto odporúčania:

  • úprava mechanizmu pre určovanie minimálnej mzdy v prípade, ak nedôjde k zhode medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov a zrušenie minimálnej mzdy pre osoby pracujúce na dohody;
  • naviazanie rastu odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie na rast minimálnej mzdy;
  • rozšírenie výnimiek, pri ktorých nedochádza k nelegálnemu zamestnávaniu;
  • vytvorenie alternatívy k stravovacím poukážkam vo forme finančného príspevku;
  • úprava rozsahu a periodicity povinností týkajúcich sa ochrany zdravia pri práci vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie prác;
  • predĺženie, príp. zjednotenie lehôt týkajúcich sa zamestnávania;
  • úpravy v inštitúte trinásteho a štrnásteho platu tak, aby bolo možné jeho širšie využitie s prihliadnutím na riešenie súčasných aplikačných problémov;
  • zmena príspevku na rekreáciu na dobrovoľný, daňovo a odvodovo zvýhodnený benefit;
  • možnosti rozšírenia elektronizácie a ďalšie.