Významnou zložkou v zamestnávaní na Slovensku sú malé a stredné podniky (MSP), ktoré sa v roku 2018 na zamestnanosti v podnikovej ekonomike podieľali takmer tromi štvrtinami. Pri zamestnávaní v Slovenskej republike je potrebné rešpektovať niekoľko desiatok všeobecne záväzných právnych predpisov. V oblasti pracovno-právnej regulácie došlo v ostatných rokoch k významným zmenám, ktoré mali charakter zvýšenia priamych finančných nákladov zamestnávateľov, iné finančné dopady boli nepriame a došlo tiež k nárastu administratívnych nákladov. Zaujímavý je tiež údaj o počte noviel zákonov upravujúcich zamestnávanie za uplynulých päť rokov, tieto sa v priemere menili až 36-krát za kalendárny rok.
Analýza, ktorú vypracovala SBA, sa zaoberá 25 významnými zmenami (resp. skupinami zmien v určitej oblasti) týkajúcimi sa oblasti pracovného práva za posledných päť rokov, t. j. zmenami, ktoré boli prijaté a/alebo nadobudli účinnosť v období od 1. januára 2016 do 1. januára 2020. Ide o tieto zmeny:
- zvyšovanie minimálnej mzdy,
- zmeny v podmienkach zákazu nelegálneho zamestnávania,
- zvyšovanie súm stravného,
- zrušenie maximálnych vymeriavacích základov na zdravotné poistenie pre zamestnancov a zamestnávateľov,
- zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie pre zamestnancov a zamestnávateľov,
- jednoduchšie podmienky pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín,
- obmedzenia v zamestnávaní uchádzačov o zamestnanie,
- zmeny v oblasti ochrany zdravia zamestnancov vo vzťahu k práci,
- predĺženie lehôt v sociálnom poistení pri zániku pracovnoprávneho vzťahu,
- zrušenie odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie pre zamestnávateľov,
- oznamovanie základnej zložky mzdy v ponuke zamestnania,
- zvýšenie mzdového zvýhodnenia (príplatkov) za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok,
- možnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi „trinásty a štrnásty plat“,
- zmeny vyplývajúce z nového zákona o ochrane osobných údajov,
- zmeny v zdravotnom a sociálnom poistení dôchodcov pracujúcich na dohodu,
- zjednodušenia systému duálneho vzdelávania pre zamestnávateľov,
- zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci niektoré dokumenty,
- oznamovanie voľného pracovného miesta úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
- zvyšovanie sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách,
- zavedenie príspevkov na rekreáciu zamestnancov,
- zmeny v povinnostiach zamestnávateľa v súvislosti so záťažou teplom a záťažou chladom pri práci zamestnancov,
- zvýšenie základnej výmery dovolenky pre zamestnancov starajúcich sa o dieťa,
- elektronické doručovanie dokladov medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súvislosti s daňou z príjmov zo závislej činnosti,
- zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky na sociálne poistenie a ročného zúčtovania sociálneho poistenia,
- úhrada za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska – nejednotný výklad zákona.
Z tejto analýzy vyplynulo, že v 40 % prípadov signifikantných zmien v pracovno-právnej legislatíve neprebehol štandardný legislatívny proces, t. j. bez vyčíslených vplyvov na podnikateľské prostredie, pričom zmeny boli vo väčšine prípadov s negatívnym dopadom. Analýza dopadov vybraných zmien v MSP bola vykonaná spravidla na modelových príkladoch, na ktorých je ilustrovaný nárast nákladov zamestnávateľa vyvolaný legislatívnymi zmenami.
Napríklad, medzi rokmi 2017 a 2018, kedy došlo ku kumulovaným zmenám – k zvýšeniu minimálnej mzdy zo 435 eur na 480 eur a zároveň k zrušeniu možnosti využitia odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie na odvody zamestnávateľa, došlo medziročne k nárastu nákladov zamestnávateľa až o 15,63 %. Zmena sa týkala zamestnávateľov, ktorých zamestnanci si uplatňovali odvodovú odpočítateľnú položku a ich mzda bola na úrovni minimálnej mzdy pre 1. stupeň náročnosti práce. Išlo o najvyšší nárast v analyzovanom období, avšak za zmienku stojí aj časový rámec, v akom sa zamestnávateľ o zmenách dozvedel. Zvýšenie minimálnej mzdy bolo schválené 82 dní pred účinnosťou, avšak zrušenie odpočítateľnej položky pre zamestnávateľa sa schválilo len 10 dní pred účinnosťou zmeny.
V oblasti mzdových zvýhodnení došlo taktiež k výraznému rastu nákladov. Z praktického príkladu priemernej reštaurácie v oblasti cestovného ruchu s dvanástimi zamestnancami vyplynul nárast nákladov o 18,73 % v porovnaní so stavom, ktorý platil do 30.4.2018. Cena práce týkajúca sa príplatkov je aktuálne až šesťnásobne vyššia.
Na základe kvalitatívneho prieskumu zameraného na zistenie dopadov vybraných zmien v pracovno-právnej regulácii na MSP boli zistené tri problémy respondenti označili: zvyšovanie nárokov zamestnancov a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie zamestnávania, administratívne náklady vyplývajúce zo zmien zákonov a pribúdajúce povinnosti a časté zmeny v legislatíve. Respondentmi boli majitelia, finanční riaditelia či HR špecialisti podnikov z rôznych sektorov slovenskej ekonomiky.
Samotný proces prijímania zmien v predmetnom období bol dosť problematický. V tomto smere sú odporúčaniami najmä zredukovať počet zmien, snaha o ich trvácnosť, schvaľovanie k jednotnému dátumu či dôsledná analýza vplyvov na podnikateľské prostredie. Ďalším problémom je praktická aplikácia nadväzujúca na zmeny, najmä ak sú schvaľované narýchlo a bez štandardného legislatívneho procesu, preto by v tomto smere pomohla dlhšia premyslená príprava s ohľadom na aplikačnú prax. Zároveň je pri znižovaní regulačnej záťaže nevyhnutné uplatňovanie minimálne zásady „one-in, one-out“ vo vzťahu k nákladom regulácie.
Okrem toho by mali byť navrhnuté ďalšie konkrétne opatrenia, ktoré by síce priniesli opätovnú zmenu zákonov, avšak z pohľadu zamestnávateľov by priniesli znižovanie regulačnej záťaže, či zníženie nákladov na zamestnávanie, tak finančných, ako aj administratívnych. Zmeny boli navrhnuté takmer v každej oblasti zamestnávania, ktoré boli predmetom tejto analýzy. Ide napríklad o tieto odporúčania:
- úprava mechanizmu pre určovanie minimálnej mzdy v prípade, ak nedôjde k zhode medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov a zrušenie minimálnej mzdy pre osoby pracujúce na dohody;
- naviazanie rastu odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie na rast minimálnej mzdy;
- rozšírenie výnimiek, pri ktorých nedochádza k nelegálnemu zamestnávaniu;
- vytvorenie alternatívy k stravovacím poukážkam vo forme finančného príspevku;
- úprava rozsahu a periodicity povinností týkajúcich sa ochrany zdravia pri práci vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie prác;
- predĺženie, príp. zjednotenie lehôt týkajúcich sa zamestnávania;
- úpravy v inštitúte trinásteho a štrnásteho platu tak, aby bolo možné jeho širšie využitie s prihliadnutím na riešenie súčasných aplikačných problémov;
- zmena príspevku na rekreáciu na dobrovoľný, daňovo a odvodovo zvýhodnený benefit;
- možnosti rozšírenia elektronizácie a ďalšie.
