Podnikateľský sektor sa v roku 2019 vyvíjal v prostredí, pre ktoré bolo charakteristické pomalšie tempo ekonomického rastu. Medziročne došlo k zvýšeniu podielu MSP – právnických osôb na vytvorenej pridanej hodnote v nefinančnom podnikovom sektore. Najvýznamnejším sektorom z pohľadu tvorby pridanej hodnoty MSP zostáva priemysel. V porovnaní s rokom 2018 sa v absolútnej hodnote zvýšili aj ďalšie ukazovatele MSP. Ide napr. o rast hrubej produkcie MSP – právnických osôb. Na druhej strane zisk pred zdanením, ako aj objem vývozu MSP poklesol.
Význam malých a stredných podnikov možno sledovať aj v štruktúre ekonomicky aktívnych subjektov. Podobne ako v predchádzajúcom roku, aj v roku 2019 dosiahli 99,9 % podiel. Medziročne sa ich počet zvýšil o 6,3 % na 595 371 subjektov.
Podpora malým a stredným podnikom sa v uplynulom roku uskutočňovala predovšetkým priamou formou (viac ako 86 % na celkovej podpore MSP). Celkové reálne čerpanie bolo v porovnaní s rokom 2018 vyššie, ale medziročne stratilo na dynamike. Najvýznamnejší podiel na podpore MSP z hľadiska jednotlivých kategórií zastávali úvery alebo pôžičky a kategória dotácie, NFP a granty. Dôležitým ukazovateľom je kontinuálne zlepšovanie prístupu MSP k zdrojom financovania. Napriek tomu, Slovensko naďalej zaostáva za krajinami EÚ vo využívaní grantov a rizikového kapitálu.
Podstatná časť správy sa v rámci prezentácie komplexného pohľadu na stav a vývoj podnikateľského prostredia venuje aj prijatiu a zmene viacerých významných legislatívnych predpisov vo vzťahu k MSP. Išlo najmä o: zníženie sadzby DPH na ubytovacie služby, prijatie novej právnej úpravy v oblasti zlepšenia podnikania v taxislužbe, novelizácie zákona proti byrokracii. V roku 2019 došlo (s účinnosťou od roku 2020) aj k prijatiu zníženia sadzby dane z príjmov pre právnické osoby. Niektoré novelizácie zákonov v sledovanom roku 2019 mali aj negatívne dopady na MSP, ktoré rozširujú povinnosti podnikateľom.
V správe o stave malého a stredného podnikania sú prezentované aj výsledky Centra lepšej regulácie a ich snahy o zlepšenie legislatívnych podmienok podnikania MSP na Slovensku. Aj v roku 2019 pretrvával trend nedostatočnej kvantifikácie nákladov/úspor regulácie s dopadom
na MSP, pričom len v 37 materiáloch boli z celkového počtu 123 predložených materiálov vyčíslené náklady spojené s reguláciou.
Priestor na zníženie regulačnej záťaže vidí CLR v nasledovných konkrétnych oblastiach: pracovné právo a zamestnávanie; dane a účtovníctvo; obchodné právo; nadmerná byrokracia; neúmerná finančná záťaž a právna neistota. Priestor na prezentáciu návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia dostali aj iné organizácie, ktoré navrhujú odstrániť množstvo jednotlivých dielčích nedostatkov ukrývajúcich sa v právnych predpisoch.
Výhľady v oblasti výkonnosti slovenského hospodárstva na rok 2020 sú menej priaznivé. Hospodárstvo Slovenska bude ovplyvňované najmä dopadmi ekonomických efektov pandémie COVID-19. Ekonomické oživenie bude preto závisieť do značnej miery od vývoja epidemiologickej situácie, oživenia zahraničného dopytu, ako aj schopnosti prijímania podporných opatrení a miery čerpania finančnej pomoci určenej pre podnikateľské subjekty, ktorých ekonomická aktivita bola zastavená, resp. obmedzená vplyvom prijímania opatrení za účelom zmiernenia pandémie koronavírusu na Slovensku.
Aj v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami je potrebné pokračovať v rámci potrieb malých a stredných podnikov v zefektívňovaní podpory MSP. Zároveň je potrebné pokračovať v systematickej spolupráci a v zohľadňovaní návrhov a odporúčaní jednotlivých subjektov vo vzťahu k zlepšovaniu podmienok podnikania.
