Podnikateľské vzdelávanie na Slovensku – realita alebo fikcia?

1331

Podnikateľské vzdelávanie a jeho rozvoj je už dlhodobo jedným z hlavných politických cieľov na úrovni Európskej únie. Na Slovensku sa tejto téme venuje pozornosť len okrajovo a nepatrí medzi priority vlády ani kompetentných orgánov, či už na národnej alebo regionálnej úrovni.

Súčasný, nie príliš priaznivý, stav podnikateľského vzdelávania na Slovensku však možno vnímať ako priestor na zlepšenie a príležitosť na vhodné nastavenie systému vzdelávania v oblasti podnikania od jeho prvopočiatku. Podnikateľské vzdelávanie je pritom potrebné chápať v širšom kontexte, ktorý okrem rozvoja podnikateľských zručností a znalostí formuje tiež myslenie ľudí, ich postoje, aktívne občianstvo či sociálnu inklúziu. Potenciál a prínos podnikateľského vzdelávania je preto nesporný tak pre výkon samotnej podnikateľskej činnosti, ako aj v bežnom živote každého občana.

Rovnako tak je možné kriticky vnímať i podnikateľské vzdelávanie v kontexte formálnej vzdelávacej sústavy v SR. Školský systém, ktorý dlhodobo nie je prioritou zo strany žiadnej vlády v tejto oblasti významne zaostáva a podnikateľské vzdelávanie je na školách prítomné najmä vo forme teoretického vzdelávania, ktoré vo veľa prípadoch končí memorovaním vedomostí o formách podnikania zo strany študentov. Napriek tomu, existujú významné iniciatívy, pričom najúspešnejšou je tzv. cvičná firma. Tá sa však vyučuje najmä na obchodných akadémiách ako doplnkový predmet a je určená najmä študentom so záujmom o túto oblasť. Inšpiráciu, ako môže podnikateľské vzdelávanie efektívne fungovať je pritom možné nájsť vo vyspelých západoeurópskych ekonomikách, napríklad v Nemecku.

Určitým pozitívom je rozvoj iniciatív a podnikateľských nápadov na univerzitách, avšak v tomto prípade sa tiež dá hovoriť najmä o zaostávaní a len postupnom dobiehaní trendov zo západnej Európy. Univerzitné vzdelávanie a univerzity ako celok sú v slovenskom prostredí stále vnímané najmä ako tá súčasť vzdelávacieho systému, ktorá vychováva vyššie kvalifikovanú pracovnú silu. Pritom sa ukazuje, že trend západného sveta tkvie najmä v rozvíjaní kreatívneho ducha v prostredí univerzít, výskumu realizovaného študentami interaktívou formou s potenciálom vytvoriť podnikateľský nápad počas štúdia s možnosťami realizácie priamo na univerzitách. Je preto nevyhnutné skvalitniť tento prvok vzdelávania, dať vysokým školám a univerzitám väčšiu voľnosť (napríklad zmenami v akreditačnom procese) a podporovať vznik univerzitných centier podnikania, či rôznych inkubátorov.

Pre úspešnú implementáciu vzdelávania v oblasti podnikania je nevyhnutné dostatočné inštitucionálne zabezpečenie a koordinovaný prístup všetkých dotknutých subjektov. Dôležitá je tiež existencia celonárodnej stratégie, ktorá by bola systematicky uplatňovaná a priebežne monitorovaná. Pri napĺňaní týchto cieľov je nevyhnutné spolupracovať s ľuďmi, ktorí pri napĺňaní zámerov rozvoja podnikateľského vzdelávania boli úspešní najmä v súkromnom sektore, či treťom sektore.