Aké problémy identifikujeme v slovenskej legislatíve ohľadom politiky druhej šance? O akých hovoria tunajší podnikatelia a kde vidí medzery Európska komisia? Aké sú súčasné bariéry pre zavedenie princípov druhej šance v zákonoch, a návrhy na ich odstránenie?
Politika druhej šance nie je žiadnym vedľajším efektom kratochvíle európskych úradníkov. Iniciatívu vyvolala rozsiahla analýza politík členských štátov vo vzťahu k podnikaniu. Európska komisia priniesla sériu balíčkov opatrení, ktoré mali oživiť európsku ekonomiku po svetovej hospodárskej kríze vrcholiacej v našom regióne okolo roku 2013. Opatrenia priniesli okrem racionalizácie a oživenia bankovníctva taktiež masívne úverovanie podnikateľských projektov, najmä so zreteľom na malé a stredné podniky. Hoci sa trhová kondícia medzičasom výrazne zlepšila, v niektorých regiónoch a aspektoch ekonomiky nepriniesla pôvodne očakávané výsledky. Týka sa to najmä tvorby pracovných miest.
Insolvenčný proces v slovenských podmienkach nezisťuje príčiny úpadku, možnosti podnikateľa a nedáva mu ani možnosť obhájiť sa. Po ukončení procesu mu zakazuje vyvíjať ďalšie podnikateľské aktivity a vytvára okolo jeho krachu auru odsúdenia. Cieľom insolvenčného procesu býva často iba uspokojenie pohľadávok veriteľov. Z hľadiska druhej šance je však dôležité, aby sa prihliadalo aj na osobu podnikateľa. Práve tieto princípy tvoria základ takzvanej politiky druhej šance. Ide o súbor pravidiel, systémov, mechanizmov a zásad, ktoré majú úpadok podnikateľa posudzovať podľa objektívnych kritérií a pokúšať sa o nápravu situácie.
Slovenská republika má pri uchopení a zavedení druhej šance do zákonných noriem významné nedostatky. Niektoré z nich, ako napríklad prílišná dĺžka insolvenčných konaní, či neprístupnosť ozdravovacích procedúr pre niektoré typy podnikov, predstavujú systémové pochybenia, ktoré si vyžadujú rozsiahlejší legislatívny zásah. Iné, ako napríklad zrovnoprávnenie niektorých podmienok fyzických osôb s podmienkami právnických osôb by si však vystačili s jednoduchým a celkom rýchlym legislatívnym zásahom.
Príliš drahá a málo využívaná reštrukturalizácia, zbytočne dlhá a prehnane tvrdá diskvalifikácia podnikateľa po krachu, zbytočná insolvenčná byrokracia, či incidenčné spory dokážu významne predĺžiť a znepríjemniť insolvenčný proces pre všetky zapojené strany. Vážnym problémom súčasnej legislatívy je taktiež trestanie poctivých podnikateľov, ktorí zbankrotovali napriek poctivým úmyslom. V tomto smere chýba iniciatíva boja proti chronickým a zámerným neplatičom, ktorí zneužívajú mnohé poctivé podniky, čo vedie k problémom na trhu celkovo. Žiaľ, štatistické dáta ukazujú, že predlžovanie splatností, ktoré sa negatívne odrážajú na trhu celkovo, podporuje aj samotný štát, ktorý nezriedka odsúva reálne splatnosti verejných zákaziek.
Medzi kľúčové návrhy v rámci agendy druhej šance patrí súbor opatrení, ktoré pomôžu premeniť prístup k bankrotu ako problému na bankrot ako príležitosť. Okrem vhodnej rekvalifikácie podnikateľa pre nové sektory, ktoré jeho znalosti potrebujú, možno využiť jeho odborné skúsenosti, ale aj minulosť so samotným bankrotom napríklad v oblasti mentoringu pre začínajúcich podnikateľov. Zjednodušenie spojenia začínajúcich podnikateľov s tými, ktorí majú skúsenosti – ale tiež neúspech – prinesie kvalitnejšie pripravené podnikateľské projekty. Tie majú potenciál nielen zachrániť upadajúce firmy, ale priniesť aj niečo viac, či už vo forme pracovných miest alebo pridanej hodnoty.
