Do podpory segmentu malých a stredných podnikov na Slovensku je zapojené celé spektrum inštitucionálnych aktérov. Každý z nich v súčasnosti realizuje podporné aktivity v oblastiach svojej pôsobnosti a spôsobom, ktorý pokladá za najvhodnejší. Obzvlášť silnou stránkou je potom fyzická prítomnosť pobočiek Národného podnikateľského centra v regiónoch. Tento mimoriadne dôležitý aspekt podporného rámca umožňuje poskytovanie nefinančnej podpory aj v tých častiach Slovenska, kde je táto podpora aj najviac potrebná. Výsledkom súčasného nastavenia je teda pestrá ponuka špecializovaných programov.
Na druhej strane je však podporný rámec MSP tým pádom príliš komplikovaný a neprehľadný. Pre podnikateľov je v súčasnosti zložité zorientovať sa v tom, ktorá inštitúcia ponúka aký druh podpory. Na strane poskytovateľov vzniká významný problém pri koordinácii podporných nástrojov, ktoré na seba buď nemusia zmysluplne nadväzovať, alebo sa svojou pôsobnosťou zbytočne prekrývajú. Rozptýlenie podpornej agendy na množstvo subjektov zároveň prakticky znemožňuje zmysluplné nastavovanie strategických priorít v rámci podporného rámca ako takého. Mohlo by sa jednať napríklad o preferenčné cielenie podpory do menej rozvinutých regiónov, alebo inovatívneho podnikania. Preto je potrebné pokračovať v celkovej konsolidácii inštitucionálneho systému podpory MSP na Slovensku. Výsledným riešením by malo byť zásadné zníženie počtu verejných inštitúcií zapojených do podpory, optimálne na jedinú inštitúciu či aspoň jediné kontaktné miesto. Prítomnosť v regiónoch je však nutné zachovať.
Výzvu predstavuje miera byrokracie spojená s vybavovaním žiadostí o podporu. Podnikatelia považujú administratívu spojenú s prípravou žiadostí za neprimeranú a zároveň vnímajú zverejnené informácie o podmienkach podpory za nedostatočné. V dôsledku toho poskytovateľom podpory predkladajú po formálnej stránke neúplné či slabo pripravené žiadosti, pričom aj často žiadajú dodatočné informácie či pomoc pri ich vypĺňaní. V záujme zefektívnenia podporného systému je teda kľúčové klásť dôraz na zjednodušenie administratívnych procesov a kvalitnejšiu informovanosť o podmienkach podpory.
Významnou príležitosťou je potom cielená snaha o zlepšenie verejnej mienky ohľadom ponúkanej podpory malým a stredným podnikom. Ako naznačujú aj závery dotazníkového prieskumu realizovaného v rámci tejto analýzy, podnikatelia síce hodnotia kvalitu podporného rámca ako takého dosť negatívne, na druhej strane však prevažná časť z nich uvádza, že získaná podpora od verejnej inštitúcie bola pre ich podnikanie prínosom.
Zďaleka najväčším ohrozením pre efektívnosť systému podpory MSP však ostávajú regulácie. Zatiaľ čo verejná správa za ostatné roky venovala zvýšenú pozornosť aktívnym opatreniam pre podporu MSP, kvalita podnikateľského prostredia sa konštantne zhoršovala. Regulačné náklady pritom predstavujú jednu z najzásadnejších prekážok pre rozvoj malého a stredného podnikania. V kontexte snáh o skvalitňovanie podnikateľského prostredia a podporu segmentu MSP tento vývoj do veľkej miery neguje prínosy realizovaných aktívnych opatrení. Zvrátenie tohto trendu, ktorý už v súčasnosti vážne ohrozuje konkurenčnú schopnosť slovenských podnikov, si však bude vyžadovať aktívny a systematický prístup orgánov verejnej správy.
