Spustenie systému duálneho vzdelávania od začiatku nebolo bez komplikácií. Prvý návrh zákona z roku 2015 obsahoval niekoľko nezamýšľaných dôsledkov, ktoré bránili lepšiemu zapojeniu študentov do systému. Z dostupných analýz a dát vyplýva, že išlo najmä o krátenie normatívu na žiaka pre školy, ktoré sa zapojili do systému, vysokú administratívu náročnosť a taktiež nedostatočnú schopnosť zamestnávateľa ovplyvňovať vzdelávací proces.
Keďže celý projekt Duálneho vzdelávania sa realizuje v rámci Európskeho projektu Duálne vzdelávanie a zvýšenie atraktivity a kvality OVP, do roku 2020 mal za cieľ dosiahnuť zapojenie 12 000 študentov. Avšak v prvých rokoch od spustenia systému bolo duálne vzdelávanie atraktívne najmä pre veľkých zamestnávateľov s dostatočnými finančnými ako i ľudskými kapacitami, pre ktorých takáto spolupráca znamenala na jednej strane získavanie nových zamestnancov, na strane druhej zvyšovala ich prestíž v očiach verejnosti.
Legislatívne zmeny, ktoré boli prijaté v roku 2018, znamenali pre systém zásadný zlom. Prakticky sa odstránili všetky dovtedajšie bariéry, ktoré bránili vyššiemu zapojeniu sa žiakov do systému. Školám sa prestali krátiť normatívy na žiaka, jednotliví zamestnávatelia získali možnosť finančného ohodnotenia za každého žiaka, ktorý sa zapojí do systému a podstatné zjednodušenie administratívy. To sa prejavilo aj na celkovom náraste počtu študentov zapojených do systému (podľa posledných čísiel ŠIOV v roku 2018 išlo o počet 3970 študentov).
Od spustenia systému ale ostáva problémom zapojenie malých a stredne veľkých firiem. Najmä malí podnikatelia vnímajú systém ako zložitý, nákladný a za rok 2018 v malých firmách pracuje len asi 9 % všetkých študentov zapojených do systému duálneho vzdelávania. Je však otázkou, ako sa dá malým zamestnávateľom pomôcť, aby sa do systému zapojili.
Medzi najväčšie bariéry duálneho vzdelávania dnes už nepatrí legislatíva. Tá sa dá považovať v mnohých ohľadoch za moderne nastavenú, systém je dostatočne jednoduchý. Avšak zlyháva najmä úloha informovanosti. Aj keď boli zriadené tzv. dual pointy, pre malých podnikateľov nie je k dispozícii jednoduchý manuál na zapojenie sa do systému duálneho vzdelávania. Vo veľa prípadoch je zapojenie malých zamestnávateľov výsledkom aktivity danej strednej odbornej školy a ich „kontaktov“ na vybraných zamestnávateľov. Takýto prístup však nie je dostatočne koncepčný a je viac vecou náhody a aktivity daného vedenia školy ako systematického prístupu.
Medzi ďalšie bariéry rozšírenia duálneho vzdelávania dnes patrí nedostatočne vypracovaný systém prepojenia škôl na dáta. Dochádza k tomu, že štát podporuje aj odbory, ktoré nevychovávajú perspektívnu pracovnú silu pre trh práce, ale vychovávajú ľudí, ktorí vo väčšine prípadov nevykonávajú prácu v odbore štúdia. Ide o množstvo „utopených“ nákladov a preto by v ďalšom kroku mala nasledovať revízia stredných škôl, no najmä odborov na stredných školách. V predošlých rokoch došlo k znižovaniu počtu stredných odborných škôl, avšak do budúcnosti je nutné uvažovať s ďalšou vlnou, ktorá však musí byť realizovaná dostatočne komplexne.
Tiež je problémom výška zdrojov, ktoré prúdia do školstva, a to vrátane zdrojov na stredné odborné školstvo. Riaditelia viacerých stredných škôl „trpia“ nedopracovaným systémom tzv. „centier odborného vzdelávania a prípravy“, kde by sa na najmodernejších strojoch mohli kvalifikovane študenti pripravovať a sú nútení vzdelávať v dielňach vybavených strojmi ešte z obdobia socializmu.
Veľká pozornosť by taktiež do budúcnosti mala byť smerovaná na kariérne poradenstvo. V tomto ohľade Slovensko za vyspelou Európou zaostáva. Pozitívom sú prvé legislatívne kroky, ktoré zaviedli inštitút kariérneho poradenstva a posilňujú úlohu CPPPaP, avšak je nutné ich premietnuť do praxe. Častokrát má potenciálny záujemca, resp. žiak končiaceho ročníka základnej školy iné predpoklady a očakávania ako jeho rodič, či pedagógovia, no v systéme neexistoval dostatočný prvok, ktorý by mu poskytol kľúčové kariérne poradenstvo.
Ukazuje sa však, že systém je dostatočne dobre nastavený a životaschopný. Pokračovanie v jeho implementácii by sa však malo prehupnúť do ďalšej, zložitejšej fázy, kedy sa začnú uskutočňovať komplexné a hlboké zmeny v celom systéme školstva. V súčasnosti je pozitívne prijímaný ako zamestnávateľmi a ich zástupcami, tak i školami a pozitívne ho hodnotia aj viacerí absolventi systému. Nakoniec, pozitívne je aj to, že množstvo absolventov programu duálneho vzdelávania ostáva vo firmách aj po skončení vzdelávania.
