Podnikanie v oblasti taxislužieb sa v súčasnosti spája so značným množstvom podmienok, ktoré je potrebné splniť na prevádzkovanie taxislužby. Z finančného a časového hľadiska sú to nemalé prekážky v podnikaní v tejto oblasti. Podmienky na podnikanie v oblasti taxislužby boli stanovené v roku 2012. Tie však dostatočne nereagovali na nové trendy, medzi ktoré patrí napríklad využívanie mobilných aplikácií (digitálne platformy). Aplikačná prax poukázala na potrebu reevidovať niektoré podmienky, ktoré súvisia najmä s konkurencieschopnosťou a využívaním moderných nástrojov, ako aj s potrebou vyššej kontroly a transparentnosti (zamedzenie nelegálneho spôsobu podnikania v oblasti taxislužieb).
Rozvoj digitálnych technológií je spojený s rozvojom digitálnych platforiem, ktorých hlavným účelom je takmer nepretržite v reálnom čase prepájať dopyt a ponuku na trhu na úrovni jednotlivcov či firiem. Jedným zo sektorov, ktorý bol na začiatku poslednej dekády výrazne ovplyvnený vznikom platforiem zdieľanej ekonomiky, je sektor dopravy. Platformy ako Uber či neskôr Taxify (v súčasnosti premenovaný na Bolt) začali poskytovať konkurenčné služby tradičným taxislužbám. Nárast popularity platforiem zdieľanej ekonomiky spôsobil veľkú nevôľu a odpor zo strany tradičných taxislužieb, čo bolo spôsobené najmä nárastom počtu osôb používajúcich služby platforiem na dopytovej (cestujúci) i ponukovej (vodič) strane trhu. Podľa taxislužieb platformy zdieľanej ekonomiky poskytovali služby, ktorých charakter bol v zmysle platnej legislatívy regulovaný a na ich výkon bolo potrebné splniť zákonom stanovené požiadavky. Vodiči tak poskytovali služby protizákonne, pretože nespĺňali zákonom stanovené požiadavky.
V apríli 2019 nadobudla účinnosť novela zákona o cestnej doprave, ktorá priniesla zmeny v oblasti taxislužieb. Novelou sa zrušili podmienky udelenia koncesie dotýkajúce sa odbornej a finančnej spoľahlivosti, vrátane podmienky vlastnenia, prenajatia alebo iného zabezpečenia stanovišťa taxislužby a miesta na garážovanie alebo odstavenie vozidla taxislužby. Ďalšia zmena sa týka odstránenia povinnosti finančného krytia vozidla taxislužby, územného vymedzenia podnikania v koncesii či vynucovanie používania určitého druhu a typu vozidla, vrátane stanovištia, a iné. Tou kľúčovou zmenou bolo odstránenie povinnosti používať taxameter v prípade, že taxislužba používa mobilnú platformu na komunikáciu s potenciálnymi zákazníkmi a platby prebiehajú elektronicky cez túto platformu. Tieto zmeny výrazne prispeli k zlepšeniu podmienok fungovania taxislužieb na Slovensku, znížili byrokratickú náročnosť v tomto sektore a najmä vytvorili podmienky na vstup platforiem zdieľanej ekonomiky do sektoru taxislužieb.
Na celoeurópskej úrovni neexistuje jednotná regulácia zameraná výlučne na sektor taxislužieb, ale toto odvetvie je upravované viacerými smernicami a nariadeniami, ktoré sa dotýkajú paralelne aj iných odvetví dopravy a profesionálnych vodičov v doprave. Na základe analýzy SBA sa väčšina krajín (V4 a vybrané krajiny EÚ) vyznačuje výraznou reguláciou odvetvia, ktoré rovnako ako tomu bolo na Slovensku, vo väčšine prípadov zakázali podnikanie platforiem ako Uber. Na čo však následne niektoré krajiny reagovali úpravou legislatívy tak, aby zjednotili podmienky podnikania tradičných taxislužieb a platforiem zdieľanej ekonomiky, prípadne umožnili tradičným taxislužbám používať moderné technológie (povolili používať okrem tradičných dispečingov aj mobilné aplikácie). Nie všetky krajiny však pristúpili k mene legislatívy v sektore taxislužieb. Francúzsko napríklad zakázalo platformy až do momentu, kým nesplnia zákonom stanovené požiadavky na tradičné taxislužby. Väčšina členských štátov EU sa snažila zjednodušiť tvorbu legislatívy a zachovať jej rovno vážnosť tým, že jednoducho aplikovali pravidlá platné pre konvenčné taxislužby na podnikanie v digitálnych platformách. Zamedzili tak poskytovaniu prepravných služieb nelicencovanými vodičmi, ktorí od vybavených zákazníkov získavajú finančnú odmenu, aj keď sa vyhýbajú dodržiavaniu povinností platných pre konkurenciu. K tomuto názoru sa opakovane prikláňali aj viaceré súdy, na ktorých spor medzi digitálnymi platformami a štátmi snažiacimi sa o ich reguláciu končil. V Španielsku pristúpili zmenou zákona o doprave a prepravných k službám k rozlišovaniu medzi poskytovaním prepravných služieb za odmenu a bez poskytnutia odmeny. V Maďarsku vláda odmietla meniť reguláciu taxislužieb v súvislosti s digitálnymi platformami. Pristúpila iba k povoleniu používať digitálne platformy na realizovanie objednávok a komunikáciu medzi zákazníkmi a taxislužbami. Na to, aby mohli pôsobiť digitálne platformy zdieľanej ekonomiky na tomto trhu, musia ďalej plniť také isté podmienky, ako tradičné taxislužby.
Jedným zo základných opatrení podľa analýzy SBA by malo byť zavedenie cenovej regulácie do sektoru taxislužieb na Slovensku. Ako uvádzajú respondenti v rozhovoroch z radov taxislužieb i digitálnych platforiem, zavedenie cenovej regulácie by mohlo viesť k vyrovnaniu rozdielov v poskytovaných službách či zvýšeniu bezpečnosti i férovosti podnikania v taxislužbách. Druhé opatrenie by malo riešiť problém s anonymitou jazdenia vodičov prostredníctvom digitálnych platforiem s využitím monitoringu nelegálnej a neoficiálnej práce, nakoľko jednoduchosť prístupu k práci vodiča digitálnej platformy taxislužieb je vhodným prostredím pre uplatnenie prisťahovalcov z tretích krajín bez pracovného povolenia alebo v minulosti trestaných osôb. Z pohľadu regulátora a štátu vzniká riziko nárastu dopravných nehôd, kriminality, úniku na daniach či iných negatívnych javoch vplývajúcich na daný región. Ďalším pozitívnym krokom by bolo zavedenie elektronickej evidencie všetkých prevádzkovateľov taxislužieb a ich vodičov v jednotnej databáze, prostredníctvom ktorej by si mohli cestujúci overiť každého vodiča tradičnej taxislužby alebo platformy zdieľanej ekonomiky. V nadväznosti na predchádzajúce opatrenie by sa mal zaviesť monitoring súvisu dopytu po digitálnych platformách a organizovaného zločinu. Už s vyššie zmienenými rizikami spojenými s nelegálnou prácou súvisí aj riziko zneužívania digitálnych platforiem taxislužieb organizovaným zločinom. Kľúčovým pre ďalšie zefektívnenie fungovania tohto sektora bude analyzovanie kvantitatívnych ukazovateľov počtu jázd taxislužieb vo väčších municipalitách. Toto opatrenie by riešilo problém, ktorý znemožňuje vyriešenie nerovnováhy medzi konvenčnými taxikármi a vodičmi digitálnych platforiem v súvislosti s nedostatkom informácií o jazdách vodičov digitálnych platforiem. Regulácia by sa mala ďalej zameriavať viac na koordináciu sektora taxislužieb s verejnou dopravou, ktorá s ohľadom na dopravné problémy viacerých municipalít na Slovensku, bude do budúcnosti kľúčová. Posledným odporúčaním je zavedenie možnosti prevádzkovania a podpory fungovania neziskových platforiem zdieľanej ekonomiky v sektore taxislužieb a prepravy osôb.
