Sociálna ekonomika patrí medzi sektory národného hospodárstva, ktoré sú významné aj z hľadiska perspektívy regionálneho rozvoja. Zameranie na zamestnávanie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb spolu so sociálnou integráciou ich činí významnými prispievateľmi k celkovej sociálnej súdržnosti a inklúzií. Z tohto hľadiska sú aj kľúčovými aktérmi podpory zamestnávania najzraniteľnejších skupín v spoločnosti.
V roku 2018 bol na Slovensku prijatý zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý okrem iného upravuje subjekty sociálnej ekonomiky, ako aj poskytovanie podpory v širšom priestore sociálnej ekonomiky. Taktiež upravuje aj nástroje, ktoré majú slúžiť na zamedzenie zneužívania verejnej podpory. Jasný súbor pravidiel a nástrojov na podporu sociálnych podnikov napomáha k vzniku a rozvoju sociálnych podnikov a podnecuje príležitosti v oblasti sociálneho podnikania.
Kontinuálne od prijatia predmetného zákona narastá záujem o sociálne podnikanie, o ktorom svedčí aj počet registrovaných sociálnych podnikov na Slovensku (je ich už viac ako 400 registrovaných subjektov). Registrácia im umožňuje využívať plné výhody sociálneho podnikania, a zároveň napomáha k dosiahnutiu finančnej udržateľnosti.
Od prijatia zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikov došlo k viacerým podstatným zmenám. Tieto zmeny sa týkajú nielen legislatívy ako takej, ale bol zaznamenaný aj rozvoj podporného prostredia, ktorý je rozhodujúci pre ďalší rozvoj celého sektora do budúcna. V poslednom období bol zaznamenaný aj dynamický nárast v počte registrovaných sociálnych podnikov, ako aj pokrok v podpornom ekosystéme sociálnych podnikov. Napriek tomu pretrvávajú určité bariéry a potreby sociálnych podnikov pre úspešné fungovanie a udržanie na trhu. Na vývojový trend vplýva v posledných dvoch rokoch aj zvýšený záujem obcí o sociálne podnikanie. Zvýšený záujem o registráciu obecných RSP čiastočne vysvetľuje vývoj pandémie COVID-19 a viaceré pozastavené nástroje aktívnej politiky trhu práce.
Sociálne podniky, podobne ako ostatné podniky, čelia bariéram v rôznych oblastiach, ktoré sú v kontexte sociálneho podnikania posilnené o špecifické oblasti. Táto skutočnosť vyplýva z charakteru podnikania, ako aj z tzv. znevýhodneného postavenia na trhu práce v dôsledku zníženej produktivity (napr. v prípade integračných sociálnych podnikov).
Dopady pandémie COVID-19 sa premietli aj do ekonomickej výkonnosti sektora MSP, vrátane sociálnych podnikov. Na druhej strane priniesla pre sociálne podniky viaceré príležitosti, ale aj výzvy do budúcna. Súčasné obdobie, v ktorom dochádza k prechodu na udržateľnejšie hospodárstva, vytvára príležitosť pre modely sociálneho podnikania a sociálne inovácie. To znamená, že existuje priestor na to, aby dosiahli svoj potenciál a tým napomáhali k dosahovaniu cieľov v oblasti udržateľného rozvoja.
Príklady dobrej praxe poukazujú, že podnikanie a vytváranie pozitívneho sociálneho vplyvu je zlučiteľné, resp. neoddeliteľne prepojené. Z tohto hľadiska môžu byť inšpiratívne nielen pre iné sociálne podniky, ale aj pre tvorbu ďalšieho rozvoja podporného prostredia.
Z analýzy vyplynulo niekoľko základných faktorov, ktoré môžu byť rozhodujúce pre ďalší rozvoj. Taktiež realizované okrúhle stoly a rozhovory so sociálnymi podnikmi a expertami v oblasti sociálnej ekonomiky poukázali na špecifické predpoklady, ktoré by mali viesť k rovnováhe medzi dosahovaním finančnej udržateľnosti a pozitívnym sociálnym vplyvom.
