Stravovanie a cestovné zamestnancov je v EÚ upravené rôzne

1369

Systém stravovania zamestnancov na Slovensku prešiel reformou v roku 2021.  Zaviedol sa tzv. finančný príspevok, ktorý sa stal plnohodnotnou alternatívou voči gastrolístku. Okrem toho má zamestnávateľ možnosť zabezpečiť stravovanie ešte formou závodnej jedálne.

Takýto systém, kedy zamestnanec môže dostať aj finančný príspevok, okrem účelovo viazanej gastrokarty alebo gastrolístka, je z okolitých krajín aplikovaný v Českej republike. Ďalšie špecifikum Slovenska oproti ostatným krajinám spočíva vo forme výberu, ktorý na Slovensku realizuje zamestnanec. V ostatných sledovaných krajinách má právo o určení benefitu zamestnávateľ. Platí to aj v prípade výberu finančného príspevku na stravu v Českej republike, ktorej systém je so slovenským najviac porovnateľný.

Slovenský systém je však špecifický najmä povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancov. Aj v susednej Českej republike je povinnosť zamestnávateľa iba „umožniť“ stravovanie zamestnancov a rozhodnutie o pridelení gastrolístka, resp. zabezpečenia obeda formou závodného stravovania je dobrovoľným benefitom. Rovnako priama legislatívna povinnosť nevyplýva zamestnancom ani v Rumunsku, Poľsku, Nemecku či Rakúsku. Ak takáto povinnosť je, tak ide potom o súlad s kolektívnou zmluvou.

Okolité a nami analyzované krajiny EÚ podporujú stravovanie zamestnancov, aj keď rozdielnou formou. Na Slovensku, či v Českej republike je stravné do určitej výšky oslobodené od daní aj sociálnych a zdravotných odvodov. Napríklad v Rumunsku je však stravné zaťažené daňou na strane zamestnanca. Za určitých podmienok je stravné oslobodené od daní a odvodov aj v Poľsku či Rakúsku. Zvýhodnené podmienky platia aj v Maďarsku, aj napriek tomu, že stravovací benefit, ktorý je súčasťou širšieho balíka benefitov poskytovaných zamestnávateľom je zdaňovaný. Systém vzájomného súvisu pracovnej cesty a sumy stravného nie je v analyzovaných krajinách bežný. Do určitej miery ide o pozostatok spoločnej legislatívy z čias spoločného štátu, ktorú doteraz oba štáty neopustili. Krajiny pristupujú k cestovnému zamestnancov rôzne. Niektoré, najmä väčšie krajiny ako Francúzsko diferencujú sumu za pracovné cesty podľa jednotlivých regiónov.

Zaujímavosťou je, že v niektorých krajinách existuje možnosť poskytnutia finančného príspevku pri pracovnej ceste na ubytovanie aj v takom prípade, ak zamestnanec v mieste určenia práce prespí mimo hotela (napríklad u príbuzných). Domnievame sa, že takéto riešenie by mohlo pomôcť znížiť náklady zamestnávateľov, ak by napríklad bolo určené ako paušálna suma (napr. 20 eur), bez potreby dokladovania a vyhľadávania ubytovania, keby si zamestnanec zabezpečil samostatné ubytovanie. V mnohých prípadoch je neefektívne vyhľadávanie ubytovania v hoteloch, ak zamestnanec má možnosť aj iného druhu ubytovania v mieste cieľovej destinácie. V prípade Slovenska zamestnávatelia v zásade nemajú inú možnosť, ako využívať služby komerčných ubytovacích zariadení, keďže potrebujú účtovný doklad o ubytovaní.

Problémom Slovenska je preto z nášho pohľadu najmä povinnosť poskytovania  niektorých benefitov (príspevok na stravu, rekreačné poukazy). V zahraničí je bežné skôr to, že zamestnávatelia sú motivovaní, nie nútení poskytovať niektorý z benefitov. Potvrdzuje sa, že stravné je iba jednou z foriem benefitov, ktoré poskytujú zamestnávatelia a v iných krajinách zamestnávatelia poskytujú aj ďalšie.

Zmeny, ktoré navrhujeme si v budúcnosti zaslúžia väčšiu pozornosť. Upozorňujeme však na to, že ide iba o čiastkové, parametrické zmeny, pričom väčšia reforma systému by mohla byť zameraná na celkové zamestnanecké benefity.

Viac sa dočítate v dokumente Systém stravovania zamestnancov a náhrad za pracovnú cestu vo vybraných krajinách EÚ.